Pondelok, 26. september, 2022 | Meniny má Edita

Rodinka na cestách: Nezapnutie moskytiéri na noc bola veľká chyba

Teličákovci už dva týždne cestujú po Európe. Svojou upravenou malou dodávkou sa dostali až do Istanbulu.

Teličákovci v Istanbule.Teličákovci v Istanbule. (Zdroj: Ján Teličák)

Teličákovci z Lehoty pod Vtáčnikom na pár týždňov vymenili bežné dni za život na kolesách. Svoju malú dodávku upravili a vydali sa na dobrodružnú cestu. O svoje zážitky sa s nami podelia v minisérii článkov.

DEŇ 7 (15.7.2022)

Prebúdzame sa v krásnom kempe na brehu Skadarského jazera. V reštaurácii priamo v kempe si kupujeme čerstvý chlieb a dávame si raňajky. Balíme. Po týždni na cestách nám balenie trvá už minimum času, presne vieme, kam, čo schovať a sme už zohraný tím. Vyrážame z kempu, máme v pláne navštíviť hrad Kalaja e Shkodres, inak nazývaný aj hrad Rozafa. Prechádzame okrajovou štvrťou Skadaru, kde vidíme aj odvrátenú tvár mesta, veľkú chudobu, chatrče a žobrajúce deti. Jazdenie v meste v Albánsku je zážitok. Viac menej neplatia žiadne pravidlá, ide ten kto môže. Treba dávať veľký pozor, hlavne na kruhových objazdoch. Po malom blúdení nachádzame cestičku na strmé úbočie zrúcaniny, kde je aj parkovisko. Zaplatíme vstupné a stúpame po chodníčku z vyhladených kameňov hore ku zrúcanine hradu.

SkryťVypnúť reklamu

Stúpame až na vrchol a kocháme sa krásnymi výhľadmi na okolie. Odtiaľto vidíme, aké obrovské je Skadarské jazero, pri ktorom sme poslednú noc kempovali. Na vrchole sme práve na poludnie a z neďalekej Olovenej mešity počujeme moslimskú modlitbu. Blízko parkoviska a aj v hrade sa dajú kúpiť suveníry. Vraciame sa späť na parkovisko, náš ďalší cieľ je kemp Pa Emer neďaleko mesta Drač, v ktorom sme si deň predtým zarezervovali nocľah. Môžeme tu zostať len jednu noc, lebo kemp je na ďalšie dni plne obsadený. Je to malý kemp rozložený v kaskádach v úbočí nad plážou. Ubytujeme sa a utekáme sa rýchlo schladiť k moru, lebo dnes je veľmi teplo a cesta v aute nám dala zabrať. Pláž je malá, piesková a je len pár metrov od kempu. Cestou na pláž nás oslovia krajania z Bratislavy, ktorí nás začuli sa rozprávať.

SkryťVypnúť reklamu

More je príjemne teplé a do veľkej vzdialenosti od brehu plytké, čo ocenia najmä rodiny s deťmi. Ku kempu patrí aj umelo vybudovaný ostrov, na ktorom je údajne vynikajúca reštaurácia. Večer tam chceme ísť a presvedčiť sa, či je to pravda. Ku ostrovu vedie dlhé drevené mólo bez zábradlia, ale nie je sa čoho báť. Objednávame si rizoto a cestoviny s morskými plodmi. Vychutnávame si ich v krásnom prostredí pri západe slnka. Recenzie neklamali, jedlo bolo naozaj vynikajúce a obsluha príjemná. Po večeri ešte chvíľu sedíme na ostrove a oddychujeme po horúcom dni.

DEŇ 8 (16.7.2022)

Ráno sa prebúdzame na terase v kempe s výhľadom na ostrov, na ktorom sme boli na večeri. Zisťujeme, že sme večer zabudli skontrolovať sieťky, a do stanu nám nalietalo množstvo komárov. Ja a Tomáš sme celí doštípaní. Ale ani manželka so synom, ktorí spia v aute, na tom nie sú o nič lepšie, hoci v aute nenašli žiadneho komára. Opäť naša rutina – balíme. Zaplatíme milej majiteľke kempu a štartujeme. Dnes máme v pláne len tranzitný deň, nakoľko sme sa rozhodli mesto Tirana nenavštíviť. Po včerajšej skúsenosti s dopravou v Skadare sme sa rozhodli neriskovať. Presúvame sa k veľkému sladkovodnému jazeru Ohrid, ktoré je na hraniciach so Severným Macedónskom.

SkryťVypnúť reklamu

Máme tu rezervované miesto v kempe Erlin. Prichádzame popoludní, ubytujeme sa, uvaríme obed a ideme sa kúpať. Kemp je pekne upravený a čistý. Prekvapilo nás sociálne zariadenie, v ktorom sú turecké toalety. Ale nie je sa čo čudovať, už sme v moslimskej krajine. Pláž je malá, kamienková, plná slnečníkov a ležadiel, ktoré si však je treba zaplatiť. Na naše sklamanie voda je studenšia a dno je plné veľkých klzkých kameňov. Jediný, komu to nevadí, je Janko. Potápa sa do vody s maskou a sleduje malé rybky, ktorých je tu veľmi veľa.

Z regiónu Rodinka na cestách: Teličákovci upravenou dodávkou brázdia Európu Čítajte 

Podarí sa nám zazrieť aj kraba a niekoľko vodných hadov, ktoré sa snažia loviť malé rybky. Na jazere žije aj veľa druhov vodných vtákov. Po oddychu na pláži sa vraciame do kempu, hráme hry a plánujeme ďalší deň. Večer príjemne pofukuje vetrík. V tme zbadáme malého návštevníka – kraba, ktorý nás prišiel pozrieť do kempu, relatívne ďaleko od vody.

DEŇ 9 (17.7.2022)

Posledná noc v Albánsku, zobúdzame sa vo veľmi peknom kempe, konečne bez komárov. Po raňajkách sa balíme a vyrážame k neďalekým hraniciam so Severným Macedónskom. Tu chceme navštíviť mesto Ohrid, ktoré je kúsok za hranicami. V meste opäť máličko blúdime, je to tu dosť neprehľadné. Snažíme sa dostať k uličkám starého mesta, ktoré po malom hľadaní nájdeme. Stúpame úzkymi uličkami, pomedzi pozostatky hradieb, prichádzame k rímskemu amfiteátru. Amfiteáter Ohrid – veľké antické divadlo na otvorenom priestranstve. Je to jedna z hlavných atrakcií Macedónska, pretože je to jediné staroveké grécke divadlo, ktoré sa dokonale zachovalo.

Je starší viac ako 2 500 rokov, ale vďaka tomu, že strávil mnoho storočí v podzemí, prakticky nepodliehal zničeniu. Pokračujeme ďalej uličkami medzi starými domami na strmom úbočí sa dostávame ku katedrálnemu kostolu svätého Klimenta a svätého Pantelejmona, kupujeme si vstupenky a vchádzame dnu. Je veľká škoda, že dnu v chráme je zakázané fotiť, pretože je tam čo obdivovať. Po prehliadke sa vraciame k autu a smerujeme na hranice s Gréckom. Dnes budeme výnimočne spať v hoteli, nakoľko na našej trase sme nenašli žiadny kemp. Cesta ubieha pomaly, lebo krajina naokolo je monotónna, nikde žiadne mestá ani domy, len pustatina. Cestu oživí, hlavne Jankovi, asi 17 kilometrový úsek s množstvom tunelov. Janko ich počíta a hľadá ten najdlhší. Dostávame sa k nášmu hotelu, kde pri pokuse o check-in zisťujeme, že sme našli hotel s úplne rovnakým názvom, ale asi 25 kilometrov ďalej od toho, v ktorom máme rezerváciu. Tak teda znova nasadáme do auta a na druhý pokus sa nám podarí nájsť správny hotel, hotel Dias Apartments.

Majiteľ nás už čaká. Zapíšeme sa na recepcií, ukáže nám izbu. Nevybaľujeme sa, ale ideme rovno na pobrežie, nájsť reštauráciu, lebo sme po celom dni vyhladovaní. Usadíme sa na terase s výhľadom na more a objednávame si večeru. Po dobrej skúsenosti z Albánska, sa aj tu rozhodneme vyskúšať morské plody. Večera je vynikajúca, všetkým nám veľmi chutí. Aj Janko si pochutnáva na grilovanej chobotnici. Po večeri ostávame ešte chvíľu na pláži, kde Janko neodolal a išiel sa aj okúpať. Večer končíme v klimatizovanej izbe. Príjemná zmena po týždni kempovania.

DEŇ 10 (18.7.2022)

Po bohatých raňajkách v krásnom hoteli, ktoré nám pripravil domáci pán s manželkou, vyrážame na cestu. Dnes máme v pláne zájsť do mesta Komotini. Tam máme zarezervovaný hotel. Cesta je prevažne po diaľnici, takže je opäť nezáživná. Až kým sa nedostaneme k pobrežiu, kde obdivujeme výhľady na more. Ak budete niekedy cestovať po diaľniciach v Grécku, treba mať natankované, pretože priamo na diaľnici nie sú žiadne pumpy, musíte k nim vždy zísť z diaľnice. Takisto tu nie sú skoro žiadne odpočívadlá. Tak na to pri plánovaní cesty myslite.

Väčšina gréckych diaľnic je spoplatnená, platí sa na mnohých mítniciach, ceny sú rôzne, je dobré mať so sebou drobnú hotovosť, ale dá sa platiť aj kartou. Hotel v meste nachádzame na prvý pokus. Ale nájsť parkovacie miesto v labyrinte uzučkých ciest mesta je väčší problém. Nakoniec sa nám podarilo nájsť miesto neďaleko od hotela, samotný hotel sa nachádza na pešej zóne na námestí. Na recepcii hotela je starší manželský pár, zrejme majitelia, ktorí však takmer vôbec nevedia po anglicky. Skúšajú na nás taliančinu, ktorej zase nerozumieme my. Aj napriek tomu sme sa dorozumeli. Hotel Astoria sa nachádza v centre Komotini. Je historickou budovou kultúrneho dedičstva, postavený bol v roku 1900 a v roku 1934 bol prerobený na hotel. V roku 2009 bol kompletne zrekonštruovaný interiér celého hotela. Hotel je veľmi vkusne zariadený.

Po ubytovaní sa vydávame do mesta na obed. Pred odchodom na našu cestu sme sa rozhodli ochutnať v každej krajine nejaké miestne špeciality, a tak si objednávame souvlaki. Je to obľúbené grécke jedlo, malé kúsky mäsa grilované na špajdli, z ktorej sa priamo je. Po výbornom obede ideme objavovať zákutia okolo námestia. Centrum je plné krivolakých úzkych uličiek, po ktorých sa dá blúdiť dlhé hodiny. Všade je plno maličkých obchodíkov, kaviarní, reštaurácií, barov. Prechádzame sa a pozorujeme život v uličkách. Našli sme tu aj malý turecký obchodík, tak sme nakukli, a neodolali sme, keď sme videli tureckú špecialitu, chalvu. Sladká maškrta, vyrobená zo sezamových semien, medu a oleja nám všetkým zachutila. Pomaly sa presunieme do klimatizovanej hotelovej izby oddychovať po horúcom dni.

DEŇ 11 (19.7.2022)

Po ohlásení z hotela si dávame raňajky v kaviarničke na námestí. Na námestí je už od rána čulý ruch, veľa ľudí, najmä dôchodcov sedí v kaviarňach a popíja kávu, asi je to miestny zvyk. Nakúpime si vodu a nejaké drobnosti a štartujeme smer Turecko. Naša cesta prebieha opäť väčšinou po diaľnici. Na hraniciach čakáme takmer dve hodiny. Je to zatiaľ najdlhšia doba, ktorú sme strávili na hraniciach. Cesty v Turecku sú na dobrej úrovni, platí sa tu mýto rovnako ako v Grécku, ale až pri zjazde z diaľnice. Krajina je oveľa zaujímavejšia ako v Grécku, aj z diaľnice je čo obdivovať. Počas cesty prechádzame aj najdlhším visutým mostom so stredným rozpätím na svete Canakkale Koprusu, ktorý bol uvedený do prevádzky len v marci tohto roku. Dnes si z nás opäť vystrelila naša navigácia, keď nás do nášho cieľa povodila po miestnych úzkych, rozbitých cestách.

Z regiónu FOTO: Unikátne vodné mlynčeky vo Vyšehradnom urobili radosť deťom aj dospelým Čítajte 

Veríme, že to neurobila naschvál. Kemp, ktorý sme mali vyhliadnutý, tento rok nie je otvorený, a tak sme sa ubytovali hneď v najbližšom možnom, nakoľko už bolo dosť veľa hodín. Kemp je relatívne pekný, čistý a vybavený všetkým potrebným. Nie je v ňom reštaurácia. Sme tu asi jediní cudzinci, okrem nás tu vidíme len turecké značky áut. More je veľmi rozbúrené, nakoľko fúka silný vietor, vlastne ako dnes skoro počas celej našej cesty po Turecku. Pláž je krátka a strmá kamienková. Kúpať sa dnes rozhodne nebudeme. Zajtra ideme ďalej.

DEŇ 12 (20.7.2022)

Večer padlo ťažké rozhodnutie, či pokračovať do Pamukkale, ktoré sme chceli vidieť, no nakoľko sa nám nepodarilo rezervovať kemp ani vyhovujúce ubytovanie, rozhodli sme sa staviť na istotu a ísť smerom na Istanbul, kde sa nám podarilo objednať ubytovanie. A tak teda balíme. Naša prvá zastávka nie je ďaleko. Zastavujeme pred malým akvaparkom Aqua Olive Park, na veľké potešenie malého Janka. Kupujeme vstupné, na naše prekvapenie nám pani z SBS prehľadáva naše veci, asi z bezpečnostných dôvodov. Prešli sme. Vstupujeme dnu. Park je malý, ale upravený a čistý, hneď pri brehu mora. Má dva bazény, jeden pre menšie deti s tromi toboganmi a niekoľkými šmykľavkami, a druhý bazén pre dospelých, tiež s toboganmi. Voda nie je termálna, čo nám ale nevadí, nakoľko je dosť teplo. Pred odchodom sa tu aj naobedujeme, aby sme po ceste nemuseli hľadať reštauráciu. Vyrážame smer Iznik Golu.

Tu sme si vyhliadli a zarezervovali ubytovanie v malom rodinnom kempe pri jazere. Cestou zastavujeme pri milom pánovi, ktorý v stánku ponúka rôzne domáce produkty. Hneď nám dáva ochutnať zo všetkého, o čo prejavíme záujem. Nakoniec si vyberáme nakladané olivy, čerstvé hrozno a vynikajúci sirup z grantového jablká a moruší. Pán nevie po anglicky, my zasa po turecký, no napriek tomu sa dohodneme. Učí nás ako sa povie zložité turecké ďakujem. Nakoniec si ešte urobíme s milým pánom fotku a utekáme do auta po pár plechoviek pivka od redakcie MY. Cesta ďalej pokračuje po veľmi kvalitných diaľniciach.

Opäť je na čo pozerať, krajina sa stále mení a je zaujímavá. Takmer všade sa pestujú olivovníky, a každý možný kúsok pôdy je využitý na polia slnečnice, obilia, kukurice, rajčín a iných plodín. Keď prechádzame povedľa miest, obdivujeme množstvo krásnych mešít. Táto časť Turecka je asi veľmi veterná, pretože všade okolo vidíme množstvo veterných turbín. Vietor cítime aj na vlastnej koži. Keďže máme väčšie auto, na diaľnici to s nami citeľne kýva. Do kempu prichádzame podvečer, poľnou cestou, ktorá vedie olivovým hájom. Na konci ktorej sa nám objaví krásne upravený areál a milý majiteľ, ktorý nás už čaká. Zisťujeme, že dnes tu budeme spať sami, ale vôbec nám to nevadí. Vychutnávame si kľud na brehu jazera.

DEŇ 13 (21.7.2022)

Dnes máme v pláne navštíviť Istanbul. Máme pred sebou len jeden a pol hodiny cesty. Ideme do centra Istanbulu, kde sme si objednali hotel, len kúsoček od Modrej mešity. Cesta ubieha rýchlo, no doprava s blížiacim sa centrom hustne. Je to naozaj skúška šoférskych zdatností. Množstvo áut je obrovské, neustále musíte byť v strehu, a keď nepoznáte mesto, je to naozaj stresujúce. Ale zvládli sme to a dostali sme sa k nášmu hotelu. Podarilo sa nám aj zaparkovať na neďalekom parkovisku. Na recepcii nás začula rozprávať po slovensky pani, ktorá stála vedľa recepcie. Opýtala sa po rusky, odkiaľ sme. Nakoľko som sa dlhé roky učil ruštinu v škole, odpovedal som jej po rusky, čo malo veľmi pozitívny účinok a dali sme sa do reči. Nakoniec sme zistili, že pani vypomáha v hoteli s hosťami a je z Azerbajdžanu. Zapáčilo sa jej, že viem po rusky a tak nám vybavila lepšiu izbu a priniesla na privítanie typický turecký čaj.

Z regiónu Parádna akcia: Zástupcovia deviatich dedín varili guľáše a hrali futbal (+FOTO) Čítajte 

Po ubytovaní sme už vyrazili do centra mesta. Kľučkujeme úzkymi uličkami do kopca, pomedzi autá, ktoré sú všade. Musíte neustále dávať pozor, jazdí sa tu aj tými najužšími uličkami. Po príchode na námestie si vyberáme ako prvú Modrú mešitu a vstupujeme do areálu. Ženy musia mať zahalenú hlavu, a tak si Martinka musí ísť požičať šatku. Sú tu na to pripravení, zadarmo ich požičiavajú každému, kto ich potrebuje. Chrám je zvonku obostavaný lešením a obalený plachtami, takže jeho spodnú časť nie je veľmi vidieť. Postupujeme s davom dovnútra. Pri vstupe sa musíme všetci vyzuť. Na naše veľké sklamanie, rekonštrukcia prebieha aj dnu, takmer celý vnútrajšok je tiež obostavaný lešením, z výzdoby kopúl a stien je vidieť veľmi málo. Nezdržíme sa preto veľmi dlho. Ale priestor je to ohromný.

Pri východe z mešity nás osloví mladý muž, ktorý sa nás spýta, či chceme navštíviť bazár a či máme záujem ísť pozrieť do ich rodinného obchodu s typickým tureckým tovarom. Cestou sa dozvedáme, že obchod patrí jeho strýkovi, ktorý mu pomohol vyštudovať, a on mu takto z vďaky pomáha prilákať zákazníkov. Vstupujeme do malého obchodíku, víta nás jeho bratranec, ani sa nenazdáme a opäť máme v rukách typický čaj a dostávame ochutnať zo všetkých možných sladkostí, čo v obchode majú. Kupujeme u nich darčeky pre rodinu. Zaplatíme, a majiteľ sa nás pýta, či ideme na hotel. Hovoríme, že ešte nie, a on automaticky berie tašky, že ich nemáme nosiť so sebou, on sa o všetko postará, stačí povedať názov hotela a číslo izby.

Pri odchode z obchodu sa nás ešte pýta, či máme záujem ísť na výlet loďou okolo Istanbulu. Ponúka nám vyše dvojhodinovú plavbu, cena pre nás štyroch je 30 eur. Tak ponuku využívame a o chvíľu už sedíme na lodi. Na lodi stretávame českú rodinku a dávame sa do reči. Výlet je veľmi zaujímavý, aj s výkladom v troch jazykoch. Počas plavby sa nám pošťastilo zahliadnuť aj dva delfíny. Po vyše dvoch hodinách plavby sme opäť na pevnine a stúpame do kopca k Modrej mešite a k mešite Hagia Sofia. Cestou navštívime malý bazár, kde kupujeme darčeky a suveníry domov. Je tu obrovské množstvo všakovakých výrobkov, suvenírov, šperkov, šatiek, obchodíkov so sladkosťami, čajmi, voňavými mydlami. Predajcovia sú milí, ochotní, bazár určite stojí za návštevu, aj keď by ste si nič nekúpili, je to pastva pre oči. Po nákupoch smerujeme k Hagia Sofia. Pri vstupe prechádzame detektorom kovov a naša batožina rontgenom. Vyzúvame sa a vstupujeme dnu. Ohromuje nás veľkosť vnútorného priestoru mešity a nádherne zdobené stropy. Chvíľu sa tu zdržíme a obdivujeme tú nádheru.

Z mešity sa cez námestie vraciame do hotela. Po ceste sa ešte zastavujeme v malej reštaurácii na večeru. Plní očakávania sa vraciame do hotela a zisťujeme, že tovar zakúpený v obchodíku nás už čaká na recepcii. Unavení z celého dňa, konečne oddychujeme na našej izbe.

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike
  2. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
  3. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  4. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  5. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  7. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  8. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč?
  1. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  2. Spolu tvoríme inkluzívne susedstvá
  3. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  4. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  5. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  6. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  8. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 420
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 10 006
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 823
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 431
  5. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 788
  6. Rozbolí vás žalúdok zo studenej vody? Najväčšie mýty o trávení 2 614
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 193
  8. Viete, ktorá je najvzácnejšia komodita? Budete prekvapení! 1 767

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Karel Hirman vs. nejaký Smerák - v nedeľu v komerčnej televízií .
  2. Dana Janebová: Svetlo pre teba
  3. Anna Miľanová: Cesta vlakom... 2022
  4. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie
  5. Daniel Jankech: Ako som prežil detstvo a mladosť bez ruského plynu.
  6. Soňa Bulbeck: Dopadne Slovensko podobne ako Libanon?
  7. Jaroslav Polaček: Robíme to čestne. Budeme v tom pokračovať
  8. Štefan Vidlár: Premyslený politický ťah?
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 14 719
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 12 141
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 278
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 117
  5. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 092
  6. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 4 672
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 482
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 256
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Sumár oblastných futbalových súťaží ObFZ Prievidza doplnený komentármi aj hráčmi, ktorí v zápasoch zaujali.


a 1 ďalší 8 h
Skúsený Filip Hlohovský je v každom zápase neúnavným motorom Prievidžanov.

Futbalisti obidvoch Baníkov sa vyhrievajú na čelách svojich súťaží.


9 h
V poslednom domácom zápase remizovali futbalisti Lehoty pod Vtáčnikom s Levicami 1:1.

Nováčik Majstrovstiev regiónu Západ, futbalisti OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom, má za sebou štart do súťaže ako hrom.


15 h
Ilustračné foto

Vitajte na svete.


23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédia sa stala v sobotu večer v okrese Zlaté Moravce.


17 h

Mnohí sa správajú agresívne, sú vulgárni a robia neporiadok.


24. sep

Prinášame exkluzívny zoznam všetkých kandidátov do blížiacich sa komunálnych volieb v liptovských obciach. Kde končia dlhoroční starostovia? Zmenu čaká napríklad Liptovský Ján, Podtureň či Kráľovu Lehotu.


24. sep

Interiér je vybavený z veľkej časti vecami, ktoré majú viac ako 50 rokov.


13 h

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Karel Hirman vs. nejaký Smerák - v nedeľu v komerčnej televízií .
  2. Dana Janebová: Svetlo pre teba
  3. Anna Miľanová: Cesta vlakom... 2022
  4. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie
  5. Daniel Jankech: Ako som prežil detstvo a mladosť bez ruského plynu.
  6. Soňa Bulbeck: Dopadne Slovensko podobne ako Libanon?
  7. Jaroslav Polaček: Robíme to čestne. Budeme v tom pokračovať
  8. Štefan Vidlár: Premyslený politický ťah?
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 14 719
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 12 141
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 278
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 117
  5. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 092
  6. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 4 672
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 482
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 256
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu