Odchovanec HK Bojnice patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia domáceho šampionátu, aj keď jeho dobré výkony v najcennejšom drese odborníkov až tak nezaskočili, keďže patrí medzi najväčšie talenty našej hádzanej.
Tomáš, máte za sebou náročnú sezónu. Ako po nej oddychujete?
Išiel som na týždeň do Čiernej Hory. V tejto sezóne toho bolo veľa.
Poďme vás trochu predstaviť. Ako dlho sa venujete hádzanej?
Začal som už v šiestich rokoch na škole v Bojniciach. Cez Topoľčany som išiel do nemeckej akadémie a teraz som prvý rok v Španielsku.
Prečo ste sa dali na hádzanú?
Hrával som aj futbal, tenis, pingpong, venoval som sa karate, ale na svojom prvom hádzanárskom turnaji som bol najlepší strelec. Bol som asi hladný po úspechu.
V Ráztočne si ešte počkám na Škrtela a potom možno skončím, hovorí brankársky veterán Čítajte Čiže vám hádzaná išla najlepšie?
Je to veľmi pravdepodobné. V školskom krúžku sme sa venovali viacerým športom, ale bojnická škola je spojená najmä s hádzanou. Keď som sa na ňu prihlásil, tak som aj hneď išiel na turnaj. Hádzanú hrával aj brat, obidvaja sme boli k nej vedení.
Kedy ste sa z Bojníc presunuli do Topoľčian?
Keďže sme v Bojniciach nemali dorast, tak jediná cesta bola ísť do Topoľčian. Tam som strávil tri roky, ten posledný bol covidový, v ňom som hrával aj za mužov.
Dočítate sa AJ TOTO:
- Prečo bolo pre Smetánku ťažké pôsobiť v Topoľčanoch
- Ktorý svetový hráč a tréner mu v Nemecku povedal, že má cit pre hudbu
- Prečo so španielskym tímom vypadli z prvej ligy
- Čo si myslel, že bude robiť na reprezentačnom zraze
- Prečo mal pred spoluhráčmi v reprezentácii "sklopené uši"
- Prečo Španielsko nie je preňho to pravé orechové
Potom ste boli rok v hádzanárskej akadémii nemeckého Gummersbachu. Dalo vám to veľa do života?
Bolo to ťažké rozhodnutie, odísť od rodiny. V Topoľčanoch som už mal vybudovanú nejakú pozíciu, ale prestavovala sa tam hala. Nebýval som tam, ale stále som dochádzal na tréningy. Bolo by to časovo náročné, domov by som prichádzal okolo polnoci.
V posune do Nemecka mi pomohol Jerry (Tomáš Mažár, pozn. red.) aj Rado Antl, s ktorého synom som tam išiel. Naučilo ma to samostatnosti, na Španielsko som si už privykol ľahšie.
