„V bani som robil šesť mesiacov, keď sa mi stal úraz,“ spomínal Matiaško na osudný deň vo februári 1979. „Spadlo na mňa desaťcólové potrubie (vnútorný priemer 250 mm, pozn. red.). „Bol to stometrový kus, rozmliaždil mi nohu. Ležal som pod ním na jednom jeho konci, museli ho nadvihnúť a vytiahnuť ma.“
V nemocnici na röntgene zistili, že kosť je úplne rozbitá. „Ako keď po sklenenej tyči buchnete kladivom. Doktori mi povedali, že noha bude kratšia. Úraz sa mi stal ráno a operovali ma okolo polnoci, keď zohnali nejakých „tvrdších“ chirurgov,“ pokračoval v spomienkach.
Sfalšoval som prvú registračku Škrtela, spomína najlepší rozhodca prievidzskej VI. ligy Čítajte Ráno sa zobudil bez nohy. „Rana bola desaťcentimetrová. Ani vo sne by mi nenapadlo, že mi zoberú nohu, tobôž nie nad kolenom. Hovorili mi, že noha bola tak rozbitá, že keď ju otvorili, tak vypadla z kože ako mäso do fašírky. Nezostávalo nič iné, ako ju urezať.“
EŠTE SA DOČÍTATE
- Čo robil Matiaško deň pred osudnou nedeľou?
- V ktorom lyžiarskom stredisku začínal?
- Ako dlho po úraze už opäť chodil a dokonca lyžoval?
- Aké vylepšenie mu ponúkol jeden Rakúšan?
- V akej krajine okrem Slovenska pôsobil ako reprezentačný tréner?
- Ktorého rodáka z Partizánskeho doviedol k zlatu na paralympiáde v cyklistike?
- Akej vášni sa venuje teraz?
- S ktorou handlovskou legendou si chodieva ešte zalyžovať?
Deň predtým zložil Matiaško trénerské skúšky v Tatrách a v nedeľu musel ísť do roboty. „Bol to šok, lyžovanie bol pre mňa koníček. Mal som na starosti šesť- až osemročné deti, ktoré začínali pretekať. Ale doktor mi oznámil, že sú také protézy, na ktorých sa dá lyžovať.“
