Jednou z najväčších výziev pri príprave Plánu spravodlivej transformácie bolo vysvetliť komplexnosť celého procesu samosprávam a ľuďom z regiónu, lebo sa im zdá, že proces trvá už pridlho, hovorí o plánovaných hospodárskych zmenách na hornej Nitre PETER BALÍK z rezortu regionálneho rozvoja. Komisia totiž od nás požaduje, aby sme plán pripravili kvalitne. „To sa nám podarilo už v tejto fáze, čomu zodpovedajú aj pozitívne pripomienky Komisie a ocenenie partnerského dialógu,“ dodáva.
Peter Balík je generálnym riaditeľom sekcie inovácií, strategických investícií a analýz Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).
Ako hodnotíte doterajší priebeh prípravy Plánu spravodlivej transformácie?
Myslím si, že Plán spravodlivej transformácie, ktorý definuje priority transformácie, je pripravený veľmi kvalitne. Proces prípravy bol však pre všetky strany výzvou. Najmä vďaka pravidelnej a inkluzívnej komunikácii sme ho zvládli. O transformácii uhoľných regiónov sa na Slovensku začalo rozprávať už v roku 2017, a to aj vďaka iniciatíve vtedajšieho eurokomisára pre energetiku Maroša Šefčoviča.
Aj to je dôvod, prečo Slovensko schválilo Akčný plán pre transformáciu hornej Nitry. Ten včasne a dobre definoval potreby regiónu a navrhol potrebné opatrenia, pričom obsahoval aj indikatívny zoznam projektov. Najväčším problémom je regiónu vysvetliť, prečo od roku 2019, kedy bol Akčný plán schválený, transformácia nebola ešte zahájená.
Prečo je to tak?
Pretože neboli k nemu do minulého roku priradené žiadne finančné zdroje. Vedeli sme, že vznikne Fond na spravodlivú transformáciu, ale nariadenie k fondu s oprávnenými aktivitami, ako aj celková suma na transformáciu pre Slovensko, bola odsúhlasená až na prelome rokov 2020 a 2021. Konkrétne nariadenie bolo schválené v júni 2021. Transformácia, na ktorú región čaká už od roku 2018, je aktuálne podporovaná z eurofondov z dobiehajúceho programového obdobia 2014 až 2020.
Základnou podmienkou Komisie na čerpanie fondu je príprava Plánu spravodlivej transformácie s prioritami, ktoré sa z neho budú financovať. Komisia požaduje tento plán od všetkých členských krajín bez ohľadu na to, že sme v roku 2018 pripravili Akčný plán, ktorý mal dobrú kvalitu.
Región sa nás často pýta, prečo sa transformácia ešte nezahájila. Komisia totiž od nás požaduje, aby bol Plán spravodlivej transformácie pripravený kvalitne. To sa nám podarilo už v tejto fáze, čomu zodpovedajú aj pozitívne pripomienky Komisie a ocenenie partnerského dialógu. Preto je pre nás najväčšou výzvou vysvetliť komplexnosť celého procesu samosprávam a ľuďom z regiónu, lebo sa im zdá, že proces trvá už pridlho.
Plán sme sa snažili pripraviť čo najviac participatívne. Zriadili sme tematické a pracovné skupiny vo všetkých oprávnených regiónoch, ktorých sa transformácia týka. Zastúpenie v nich má kraj, mimovládny aj súkromný sektor. V skupinách pravidelne diskutujeme o aktivitách a prioritách, ktoré v pláne následne aj zohľadňujeme. Jednou z najväčších výziev pri príprave plánu bolo zohľadniť potreby, ktoré nám región komunikoval.
Nariadenie k fondu jasne definuje, čo má byť jeho cieľom a čo sa dá z neho finančne podporiť. Keby sme sa na to pozreli čisto z pohľadu Slovenska, ako by ste zadefinovali, čo chceme týmto plánom dosiahnuť a čo by malo byť jeho výsledkom v roku 2030?
Fond na spravodlivú transformáciu musí regiónom pomôcť prejsť čistou transformáciou. Takáto zmena musí byť funkčná, zelená a spravodlivá.
Plán má zadefinovať aktivity, ktoré môžu z fondu získať financovanie. Delíme ho na tri konkrétne oblasti, ktorých sa bude transformácia dotýkať.
Prvá sa týka štrukturálnej zmeny ekonomiky, ktorá so sebou prinesie zánik, respektíve transformáciu niektorých odvetví, čo pre región znamená stratu pracovných miest. Preto sa musíme venovať funkčným aktivitám, ktoré vytvoria nové pracovné miesta.
Ďalšou oblasťou je podpora životného prostredia a obnoviteľných zdrojov energie. Vychádzame z toho, že dotknuté regióny čelia dlhodobému pôsobeniu ťažkého priemyslu, čo má dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Aj preto musíme umožniť regiónom využívať zelené technológie, ktoré im nebudú sťažovať život, ale naopak, im ho skvalitnia. Zmeny takýchto rozmerov musia byť k občanom spravodlivé.
Tretia oblasť je preto sociálna, keďže nie každý, kto pre transformáciu príde o prácu, si hneď nájde novú, a zároveň je potreba pomôcť zvýšiť atraktivitu regiónov pre mladých ľudí, aby z regiónov neodchádzali. Plán v rámci týchto oblastí pomenúva konkrétne opatrenia a aktivity, na ktoré sa budú vyhlasovať výzvy.
K hornej Nitre sa ešte dostaneme. Prečo ste ale do plánu zaradili aj ďalšie dva regióny? Začnime Košickým krajom. V čom má spočívať jeho transformácia?
Keď Komisia začala hovoriť o vzniku fondu, informovala nás, že alokácia pre Slovensko bude asi 150 miliónov eur, no suma sa neskôr navýšila na jednu miliardu. To vtedy vyvolávalo očakávania a dopyt ďalších regiónov. Konečná suma, ktorú Slovensko nakoniec z fondu získa, je 459 miliónov eur.
Sú teda dva dôvody, prečo sme do transformácie zapojili aj ostatné regióny. Po prvé je otázne, či by horná Nitra bola schopná v tak krátkom čase pripraviť kvalitné projekty v hodnote 459 miliónov eur, takže sme potrebovali nájsť aj ďalšie investičné možnosti. Druhým a veľmi relevantným dôvodom je, že transformácia bude prebiehať aj v Banskobystrickom a Košickom kraji. V Košiciach sa týka oceliarskeho priemyslu, ktorý uvažuje nad zmenou spôsobu výroby ocele.
Túto transformáciu však financovať nemôžeme, pretože fond sa má sústrediť predovšetkým na dopady transformácie. Zmena spôsobu výroby ocele prinesie so sebou optimalizáciu procesov, čo môže mať dopady na zamestnanosť v Košickom kraji. Podľa našich odhadov môže ísť aj o viac ako dvetisíc ľudí, čo môže mať na Košický kraj značný vplyv. Preto má veľký zmysel, aby sme aj v tomto kraji využili Fond na spravodlivú transformáciu. Zároveň slovenská vláda alokovala na dekarbonizáciu priemyslu značné finančné zdroje z Plánu obnovy a sú k dispozícii prostriedky aj z Modernizačného fondu.
A ako je to s transformáciou v Banskobystrickom kraji?
Banskobystrický kraj má okresy, ktoré sa v minulosti venovali ťažbe uhlia a v ktorých transformácia už prebehla. Jej dopady sú tam evidentné, no nikdy nedostali potrebnú pomoc od štátu alebo Únie. Ďalej tam pôsobia podniky ako Magnezitka v Jelšave, Slovalco alebo Železiarne Podbrezová, ktoré sú významnými zdrojmi skleníkových plynov v rámci regiónu.
Ďalším argumentom, ktorým sa nám darí Komisiu presviedčať o oprávnenosti kraja, je banskobystrický pôvod časti baníkov, ktorí pracujú na hornej Nitre. Ak prídu o prácu, vrátia sa späť domov, takže transformácia hornej Nitry bude mať vplyv aj na Banskobystrický kraj.
Hovorili ste, že z fondu nemôžete podporiť investície veľkých regionálnych podnikov. V návrhu plánu spravodlivej transformácie sú v indikatívnom zozname projektov aj investície týchto spoločností. Môžu sa teda uchádzať o podporu z fondu?
Nemôžeme z neho podporiť investície do technológií, ako napríklad výmenu vysokých pecí za elektrické, hoci by to pomohlo týmto podnikom emitovať menej emisií. Môžeme ale podporiť podniky, ktoré napomôžu transformácii a prispievajú k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo EÚ. Takže napríklad také, ktoré vytvoria nové pracovné miesta a investujú do obnoviteľných zdrojov energie.
Čiže to môžu byť aj projekty veľkých firiem.
Z nariadenia nám vyplýva povinnosť vymenovať veľké podniky, ktoré môžu byť potenciálnymi žiadateľmi. Ak by sme to nespravili, automaticky by sme im do budúcnosti zatvorili dvere. Neznamená to teda, že ich budeme podporovať, ide skôr o to, aby sme im vo vyhlásených výzvach vôbec umožnili zapojiť sa do súťaže o prostriedky z Fondu na spravodlivú transformáciu.
Pôvodne ste rátali aj so zapojením Bratislavského kraja. Aké boli pre to dôvody a prečo v pláne nakoniec nie je?
Bratislavský samosprávny kraj bol rozhodnutím Európskej komisie určený ako neoprávnený región. Rozhodlo sa tak z dôvodu neoprávnenosti podpory plánovaných investícií územia v oblasti fosílnych palív a nízkeho potenciálu územia na znižovanie emisií a vplyvu na zamestnanosť v porovnaní s regiónom horná Nitra a Košickým samosprávnym krajom (KSK).
Zároveň najväčším emitentom emisií skleníkových plynov v Bratislavskom kraji je doprava. Ak by Komisia umožnila Bratislavskému kraju čerpať zdroje z Fondu na spravodlivú transformáciu, vytvorilo by to v Únii precedens a chceli by pre vysoké emisie z dopravy rovnako postupovať aj iné európske veľkomestá.
Ako Komisia reaguje na výber týchto troch regiónov?
Máme veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Jednoznačne v prípade hornej Nitry a Košického samosprávneho kraja. Viac sme diskutovali o zapojení Banskobystrického kraja, ale už aj v tomto prípade sú vyjadrenia Komisie pozitívne. Zosúladili sme teda svoje pozície a teraz čakáme na oficiálne schválenie Partnerskej dohody a Programu Slovensko zo strany Komisie, čo bude oficiálnym potvrdením, že aj Banskobystrický kraj bude oprávneným subjektom fondu.
Máte už predbežné alokácie pre jednotlivé regióny?
Áno, viac ako polovica zdrojov by mala ísť na hornú Nitru. Minulý rok sme si spravili vlastnú analýzu, v ktorej sme zozbierali projektové zámery, kde ku každému zámeru máme veľa informácií o projekte, jeho technickej špecifikácii či finančnej udržateľnosti. Týmto spôsobom sme z vybraných troch regiónov zozbierali vyše 500 projektov, pričom najviac projektov prišlo z hornej Nitry. Čiže tam bude aj najväčší dopyt po oprávnených aktivitách.
Najmenej prostriedkov pôjde pre Banskobystrický samosprávny kraj. Alokácie sú nastavené, ale môžu sa meniť na základe pripomienok od Komisie, preto nebudem hovoriť konkrétne čísla.
Je teda pre prerozdelenie peňazí absorpčná kapacita hlavným kritériom alebo beriete do úvahy aj potenciál znižovania emisií alebo to, koľkých ľudí sa transformácia dotkne?
Pri výpočte alokácií sme mali vlastnú metodiku. Počet projektov, ktorý v online výzve prišiel, tvoril v metodike iba 45-percentnú váhu. Zvyšok váhy bol pripísaný projektom s potenciálom tvorby pracovných miest, znižovania emisií CO2 a počítali sme aj s výkonnostnou rezervou, aby sme mali priestor na manévrovanie.
Čo sa týka Hornej Nitry, hovorili ste, že napriek prijatiu akčného plánu nebola transformácia zahájená. Znamená to, že sa nedarí plniť jeho ciele a harmonogram?
Niektoré veci sa podarili naplniť, ale neboli na ne naviazané zdroje. V rozbehnutom programovom období už bolo na aktivity z akčného plánu náročné hľadať voľné prostriedky. To, že sa začalo nad transformáciou regiónu uvažovať skôr ako Komisia predstavila nástroje na financovanie týchto aktivít, vnímam ako proaktívny krok zo strany Slovenska.
Napriek tomu sa v programovom období 2014 až 2020 našli zdroje, ktoré pomohli transformácii hornej Nitry. Napríklad financovanie centrálneho zdroja tepla, ktorý rieši Prievidzské teplárenské hospodárstvo spolu s mestom a Hornonitrianskymi baňami, kde približne tretina investičných nákladov projektu – asi trinásť miliónov eur – pôjde zo súčasných eurofondov. Chceli sme na to alokovať viac zdrojov, ale pre regulácie časti investícií, ktoré sa týkajú centrálneho vykurovania teplom, je toto maximálna možná miera intenzity, ktorú môžeme tomuto projektu z eurofondov poskytnúť.
Ďalej sme z Operačného programu Ľudské zdroje riešili rekvalifikáciu baníkov, ktorí prišli o prácu. Zo súčasných eurofondov sa rieši aj obchvat mesta Prievidza. Podporu získali aj malé a stredné podniky na hornej Nitre prostredníctvom špeciálnej výzvy s alokáciou 18 miliónov eur Všetky tieto projekty boli definované v akčnom pláne z roku 2019. Transformácia teda čiastočne prebieha, pričom sa naplno rozbehne aj vďaka novému Fondu na spravodlivú transformáciu a jej dopady začnú byť čoskoro viditeľné. Najväčší nápor na trh práce príde až v polovici budúceho roka, preto je dôležité, aby bola dovtedy transformácia spustená.
Dodrží sa teda termín koniec roka 2023 pre dotovanie a koniec vykurovania z uhlia?
Podľa aktuálne dostupných informácií by to malo platiť. Samozrejme, žijeme v geopoliticky nestabilnej dobe a do celého procesu vstupuje v tomto momente množstvo nekvantifikovateľných premenných.
Viacero európskych krajín teraz napriek plánom na útlm plánuje pokračovať v spaľovaní uhlia na výrobu elektriny. Uvažuje sa o niečom takom na Slovensku?
Na ministerstve som takú diskusiu nezachytil, neviem či prebieha v zákulisí. Ale treba povedať, že ťažba uhlia na hornej Nitre v každom prípade v roku 2023 skončí.
Aké budú podľa vás najväčšie dopady transformácie?
Vízia ministerstva je pristúpiť k transformácii nie len z hľadiska tvorby nových možností pre baníkov a zamestnancov z transformujúcich sektorov ekonomiky, ale chceme takisto zatraktívniť regióny pre mladú generáciu, aby chcela zostať a prispievať svojimi zručnosťami k rozvoju regiónu. Z toho vyplývajú aktivity, ktoré v rámci transformácie navrhujeme. Veľká alokácia pôjde na podporu malých a stredných podnikov, kde komunikujeme so spoločnosťou Slovak Investment Holding o nástroji na ich podporu. Išlo by o kombináciu grantu a úveru, ktorú by poskytovali komerčné banky. To by mohlo značne urýchliť čerpanie, pretože by to odstránilo procesy okolo verejného obstarávania a žiadateľom ušetrilo množstvo byrokracie. Ďalej chceme podporovať stredné odborné školy a posilniť kapacity ich učiteľov. Dôležité bude prepájanie študentov s podnikateľským sektorom, pretože od zahraničných firiem často počúvame, že by chceli viac spolupracovať so strednými školami a univerzitami.
Chceme sa tiež zamerať na energetickú efektívnosť budov. Sme si vedomí toho, že okrem centrálneho vykurovania na hornej Nitre treba riešiť aj energetickú závislosť regiónu, najmä vo verejných budovách. Momentálne je centrálne vykurovanie nastavené tak, že počas letných mesiacov približne 70 percent produkcie energie pokryje z obnoviteľných zdrojov a zvyšok zo spaľovania biomasy. V zimných mesiacoch však bude dokurovať plynom. Chceli by sme preto znížiť energetickú závislosť verejných budov, aby centrálny zdroj tepla v budúcnosti nemusel využívať plynovú kotolňu.
V neposlednom rade vidíme významný potenciál na využitie geotermálnych zdrojov energie, predovšetkým v Košickom kraji, kde existuje príležitosť na nahradenie uhlia ako centrálneho zdroja tepla. V prípade úspešnej realizácie pôjde o najväčší zdroj centrálneho zásobovania tepla využívajúci obnoviteľné zdroje energií v strednej Európe. Vďaka tomu by mesto Košice pokrylo polovicu výroby tepla práve z geotermálnej energie. Zároveň využívanie geotermálnej energie vytvára možnosti rozvoja i pre okolité obce, ktoré budú môcť využívať zostatkové teplo napr. na vyhrievanie skleníkov.
Takže v rámci plánu chcete investovať aj do obnovy budov.
Bude na to vyčlenená významná alokácia a nie iba pre hornú Nitru, ale aj pre ostatné kraje. Väčšina týchto prostriedkov pôjde prostredníctvom finančných nástrojov.
Podľa akých kritérií budete vyberať budovy na obnovu?
Nemáme ešte presné kritériá, ale bude to komplementárne s ostatnými finančnými nástrojmi. S obnovou budov a rodinných domov sa počíta aj v pláne obnovy a tiež na to budú vyčlenené zdroje v novom programovom období.
Sme zástancami technickej asistencie, ktorú Komisia ponúka na to, aby sme zvyšovali pripravenosť projektov na čerpanie. Pri energetickej efektívnosti budov máme k dispozícii rôzne nástroje, okrem iného aj od Európskej investičnej banky či už program JASPERS, alebo nástroj ELENA a TARGET, ktoré pomáhajú s auditom stavu budov v regióne a tiež prijímateľom s projektovou dokumentáciou.
Európska komisia v pripomienkach k pôvodnému návrhu plánu žiadala vyčísliť vplyv transformácie na zníženie emisií v jednotlivých zapojených regiónoch. Máte to už zrátané?
Potenciál znižovania emisií máme veľmi presne vyčíslený pre každý región. V Košickom kraji je to vyše šesť miliónov ton CO2 ročne, v Hornonitrianskom ide o vyše jeden milión a v Banskobystrickom takmer o stotisíc ton ročne.
Vypočítané to máte na základe plánovaných investícií?
Na hornej Nitre je to vyčíslené na základe uzatvorenia ťažby uhlia, a teda elektrárne v Novákoch. V Košickom kraji na základe výmeny vysokých pecí za elektrické a na základe konca spaľovania uhlia vo Vojanoch. K týmto číslam sme prišli aj po diskusiách s veľkými podnikmi v regiónoch.
S transformáciou súvisí aj téma vzniku environmentálnych zaťaží. Plán v prípade hornej Nitry počíta s investíciami na ich sanáciu. Budú sa vzťahovať na územia, ktoré zostanú po baniach a elektrárni?
Na hrubé sanačné práce – na uzatvorenie fungovania baní – bolo vyčlenených asi 55 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, čo sú zdroje v gescii Ministerstva hospodárstva. Z Fondu na spravodlivú transformáciu budeme podporovať infraštruktúru, ktorá bude mať potenciál do budúcnosti. Ide napríklad o revitalizáciu brownfieldov alebo bývalých budov slovenských elektrární či Hornonitrianskych baní, ktoré sa dajú využiť ako investičné parky alebo na kultúrne účely, napríklad na banícke skanzeny alebo múzeá.
Môžu financie na obnovu znečistených území získať aj firmy, ktoré sa podieľali na tvorbe environmentálnych záťaží?
Áno, pôjde o dopytové výzvy, takže potenciálnym prijímateľom môže byť aj súkromný sektor, no v čom sa bude líšiť podpora súkromného a verejného sektora, je miera intenzity pomoci. Miera spolufinancovania zo strany súkromného sektoru je výrazne vyššia, často viac ako 50 percent.
Nedôjde k porušeniu princípu „znečisťovateľ platí“?
Princíp zohľadňujeme. Pokiaľ pôjde o zveľadenie územia, ktoré spoločnosť doteraz znečisťovala, tak určite chceme zabezpečiť princíp, že si to uhradí z vlastných zdrojov.
Ako bude fungovať mechanizmus výberu projektov?
Popri Pláne spravodlivej transformácie pripravujeme už aj harmonogram výziev, pretože predvídateľnosť je dôležitá. Pripravujeme výzvy, ktoré môžu byť z fondu vyhlásené ako prvé, pričom kritéria budú nastavené v závislosti od podporovaných aktivít. V zásade ale budeme vychádzať zo systému riadenia eurofondov, ako ho nastaví Program Slovensko.
Prečo sa z Fondu na spravodlivú transformáciu nevyčlenila časť peňazí aj pre Integrované územné stratégie, v rámci ktorých by o projektoch rozhodovali aktéri z regiónu?
Hlavným predpokladom integrovaných územných investícií je, že musia integrovať finančné prostriedky naprieč viacerými politickými cieľmi, ktorých má Program Slovensko spolu päť. Keby sme išli touto cestou vytvorili by sme bariéru čerpania, pretože by fond musel byť skombinovaný s iným politickým cieľom. Na úrovni spolurozhodovania o výbere projektov budeme s regiónom úzko spolupracovať. V rámci monitorovacieho výboru tvoríme špeciálnu komisiu, pričom predpokladáme, že jej členovia budú pochádzať aj z regiónu. Takže aj región sa bude môcť priamo podieľať na schvaľovaní hodnotiacich kritérií a príprave harmonogramu výziev.
Kedy by mohli byť vyhlásené prvé výzvy z Fondu na spravodlivú transformáciu?
V novom programovom období bude mať Slovensko jeden operačný program, súčasťou ktorého je aj Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý bol 28. júna schválený vládou. Čakáme na schválenie Programu Slovensko zo strany Európskej komisie, ktoré sa predpokladá v druhej polovici tohto roka. Vzhľadom na to, že po schválení operačného programu musí zasadnúť aj monitorovací výbor, ktorý schváli hodnotiace kritériá výziev, predpokladáme, že prvé výzvy by mali byť spustené začiatkom budúceho roka.
Fond je financovaný z dvoch finančných nástrojov EÚ. Bude sa líšiť doba, dokedy treba vyčerpať peniaze z obidvoch zdrojov?
Áno, 60 percent zdrojov z fondu sa musí vyčerpať do roku 2026, pretože pochádzajú zo zdrojov plánu obnovy a zvyšok do konca programového obdobia (rok 2027 + 2, pozn. red.). Práve preto je dôležité, aby sme s transformáciou, čerpaním a prípravou projektov začali čo najskôr.
Sú na to regióny pripravené?
Vieme, že regióny zápasia s viacerými problémami, no neraz sme zažili situáciu, že regióny o transformácii nemali jasnú predstavu. Zároveň sme si však vedomí toho, že na pripravenosť vplýva aj skutočnosť, že regiónom chýbajú financie na predprojektovú prípravu. Z našej úrovne sme pre nich vyjednali novú alokáciu na predprojektovú prípravu a spustili sme aj proces prípravy výziev. Zároveň by nám uľahčilo prácu, ak by sme mali čo možno najviac projektových zámerov, aby sme vedeli lepšie odhadovať potreby regiónov a tak transformáciu nastaviť funkčne a spravodlivo.
