Majstrovskú bodku dali v poslednom zápase sezóny, keď na pôde Hlohovca vyhrali jednoznačne 0:6 a pred druhým Bolerázom, ktorý prehral v Trenčianskych Stankovciach mali na konci k dobru päť bodov.
Lehoťanov viedol mladý ambiciózny tréner Igor Slezák, ktorý napriek triumfu zostal pokorný a stojí nohami pevne na zemi.
Pán tréner, prezradíte, aké boli oslavy postupu?
Myslím, že sa hráči solídne držali na uzde a všetko prebehlo v rámci slušnosti. Kým som tam teda bol. Keď som odišiel, ani srnka netuší, čo sa dialo a ani to nechcem vedieť (smiech).
Bol to ich deň, večer, mali právo si ho užiť podľa vlastného uváženia. Škoda len, že bola nedeľa.
Lehoťania sa z titulu tešili na ihrisku Hlohovca. (zdroj: Ľubomír Šesták)Bola z Hlohovca dlhá cesta?
Ani veľmi nie. Jedna, dve zastávky na pumpe (úsmev).
Dostali ste za postup nejaké prémie?
Hráči chladničku do šatne na nealko (úsmev). Ja som dostal medailu od ZsFZ a mal som právo prvej noci s pohárom (smiech).
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Prečo má titul pre Lehotu sladkokyslú príchuť
- Kto by Slezáka mohol plnohodnotne nahradiť na lavičke
- Či mal ponuky od iných klubov na trénovanie
- Prečo sa v nasledujúcej sezóne teší aj na prehry
- Prečo sa nebojí verejne kritizovať
- Či ma pri získavaní posíl od vedenia voľnú ruku
Je to váš najväčší úspech v doterajšej trénerskej kariére?
Bez pochýb. Mám dve zemiakové a jedno striebro (úsmev). Dočkal som sa zlata v ročníku, v ktorom výhra v súťaži znamenala záchranu, čiže to je tiež trochu sladkokyslá príchuť.
