NITRIANSKE PRAVNO. Už po ukončení štúdia divadelnej a televíznej réžie na DAMU v Prahe v roku 1955 po krátkom pôsobení v divadle v Pardubiciach ho Ján Werich angažoval ako mladého režiséra do známeho divadla ABC v Prahe. Jeho talent si všimli všetky dôležité osobnosti československej televíznej a divadelnej zábavy a už ho neopustili. Bol spoluzakladateľom Laterny Magiky a istý čas aj jej šéfom. Na výstave EXPO 1957 v Bruseli s Laternou Magicou zaznamenal úspech a na EXPE´67 v Montreale už Roháča uvítal svet ako výraznú európsku osobnosť. Kinoautomat: Človek a jeho svet bol revolučný projekt spojený s novou vlnou československého filmu autora Radúze Činčery, scenáristu Pavla Juráčka, režisérov Jána Roháča a Vladimíra Svitáčka a na technickom prevedení sa podielal Jaroslav Frič. Pracoval pre Semafor a ako divadelný režisér estrády a satiry po boku českých osobností Suchý a Šlitr, neskôr Grossman a Šimek, vytvoril v divadle nezabudnuteľné programy.
Miroslav Horníček požiadal Roháča a jeho blízkeho spolupracovníka a priateľa režiséra Svitáčka na réžiu humorných diskusných programov Hovory H., na ktoré všetci pamätníci si spomínajú ako na vysoko intelektuálne debaty a niekedy aj rečnenie, dokonca aj ja ako dieťa si spomínam ako som s rodičmi sledovala tieto programy. Mnohí sa týmto debatným cyklom neskôr inšpirovali napríklad Boris Filan. Ale aj sám Horníček získal námet na Expe ´67 v programe Petra Ustinova.
Napriek tomu, že Roháč prevažne pracoval v českom prostredí , režíroval výlučne po slovensky a svojou neúnavnou energiou a nápadmi inšpiroval ostatných a málokto stačil s ním držať krok. Ako externý spolupracovník sa venoval hranému filmu v Československej televízii v Prahe a v Bratislave . Určite medzi najznámejšie patrí hudobný film z roku 1965 Kdyby tisíc klarinetu, v ktorom režiséri Roháč so Svitáčkom dali priestor všetkým vtedy ešte len začínajúcim umelcom medzi ktorých patrili Karel Gott, Waldemar Matuška, Hana Hegerová, Jiří Menzel, Jana Brejchová, Eva Pilarová a ďalší. Urobil niekoľko známych inscenovaných pesničiek v čom bol tiež priekopníkom, napríklad pre Karla Gotta vytvoril niekoľko hudobných programov a prvý klip Zdvořilý Woody, kde je pastierom kráv, Život je pes s Hanou Hegerovou, alebo naposledy Učiteľka s Pavlom Hammelom. Jeho cit pre hudbu sa prejavil aj pri natáčaní Bratislavskej lýry. Väčšina televíznych divákov si pamätá nezabudnuteľné Silvestre s Vladimírom Menšíkom, ktoré začal pripravovať pre televíziu od roku 1977.
Nezabudnuteľné programy
Pokúšal sa presadiť aj na Slovensku. Natočil niekoľko úžasných programov a krátkych humorných filmov prevažne v spolupráci s Lasicom a Satinským a s legendárnym Divadlom na korze, ktoré do roku 1970 riadil humorista a spisovateľ Kornel Foldváry, pokým nebolo divadlo vynútene zrušené. Nezabudnuteľné humoristické programy Ktosi je za dverami oslovujú dnes aj mladých divákov vďaka nadčasovosti a nekonvenčnému humoru. V Bratislave zrežíroval hru V. Novotného Dovidenia Lucienne a desiatky zábavných programov a programov pre deti, ale aj operetu J. Offembacha Parížsky život. Nakrútil umelecko – dokumentárny film o svojom učiteľovi kreslenia Jozefovi Fedorovi. Napriek sľubným začiatkom, pobyt v Bratislave nebol veľmi žičlivý a po všetkých zákazoch, ktoré nasledovali sa sústreďoval ďalej na prácu v Prahe a dokonca niekoľkých slovenských umelcov uviedol aj na pražskú scénu. Lietal z Prahy do Bratislavy a naspäť a všade zanechal po sebe perfektnú prácu.
Úspešne sa presadil aj tvorbou pre deti, 20-minutový film nakrútený vo Vysokých Tatrách Snehuliaci bol vtipný a milý, ale hlavne vrcholné dielko pre deti Traja chrobáci z roku 1976, ktoré obišlo svet.
Vo svojej tvorbe bol nekompromysný a aj v normalizačnom období sa nebál vzdorovať nátlakom, dokonca sa niekoľkokrát dostal do problémov aj súdnych, ale vždy to zvládol s nadhľadom a svojou známou eleganciou, preto mu priatelia v Čechách hovorili slovenský gróf . Jeho krédom bola profesionalita a dokonalosť, bol náročný na spolupracovníkov a nabádal aj ostatných , aby si vážili svoju prácu a učil ich za svoju prácu si zapýtať čo najviac.
Bol veľký pôžitkár a gurmán a všetko robil naplno. Svojou veľkorysosťou oslovil Prahu a získal si jej srdce. Mal dve ženské lásky Hanu Hegerovú, s ktorou sa zoznámil ako mladou talentovanou slovenskou speváčkou v čase jej pôsobenia v pražskom divadle Rokoko a v roku 1968 sa oženil so svojou druhou láskou s herečkou a speváčkou Zuzanou Burianovou, s ktorou mal dcéru.
Rok Jána Roháča
Rodná obec Jána Roháča Nitrianske Pravno pri mojom rodnom meste Prievidzi si celý rok pripomína svojho slávneho rodáka rôznymi podujatiami. Pred devädesiatimi rokmi 18. Júna 1932 sa tu narodil v rodine miestneho notára ako druhý syn. Študoval v reálnom gymnáziu v Prievidzi aj so svojim o rok starším bratom. Boli vzorní študenti a pekní chlapci. Ján sa už ako trinásťročný začal venovať ochotníckemu divadlu, najskôr v Nitrianskom Pravne a neskôr na škole v Prievidzi. Môj otec sedel necelý rok spolu s Jankom v lavici a aj keď už nechodili spolu do školy sa stále kamarátili. Dokonca ho môj otec bol navštíviť v Prahe a Roháč ho pozval aj do svojho nového bytu. Spomína si na nehe ako na veľmi pracovitého a aktívneho človeka, ktorý stále písal a vymýšľal.
Rodná obec si Jána Roháča každý rok pripomína kultúrno-spoločenským podujatím Divadelná jar Jána Roháča, ktorá sa konala tento rok 13. až 15. mája mnohými podujatiami. Rok Jána Roháča vyvrcholí Estrádou Jána Roháča v septembri slávnostným galaprogramom k 90. výročiu narodenia .
Ján Roháč sa stal osobnosťou európskeho formátu, ktorá sa rodí raz za sto rokov. Jeho genialita spočívala v tom, že on nepotreboval inšpiráciu, ale on sám bol inšpiráciou, ako väčšina veľkých ľudí.
Pripravila Dagmar Jordová. Autorka je akademická maliarka, publikuje o kultúre a umení
Autor: Dagmar Jordová
