HORNÁ NITRA. Spočiatku na komentáre ľudí reagovala a snažila sa im problémy vysvetľovať. Teraz to už v mnohých prípadoch nemá význam, pretože zaujatí ľudia iné argumenty neprijímajú. Aj o extrémistických prejavoch a rôznych provokáciách sme sa porozprávali s Olenou Turas.
Ukrajinská speváčka a psychologička žije v okrese Prievidza vyše šesť rokov. Momentálne pôsobí ako učiteľka spevu v jednej zo súkromných základných umeleckých škôl v regióne.
Ľutujem, že nie som na Ukrajine, tak pomáham aspoň tu, hovorí Ukrajinka z hornej Nitry Čítajte Čo sa pre vás za posledné týždne zmenilo?
Trochu som sa upokojila. Psychologicky a citovo som vyrovnanejšia. Na začiatku som často nevedela ani jesť a piť. Teraz je jasné, čo robím, s kým pracujem. V rámci možností som sa vrátila do normálneho života.
Ale asi to nie je ten život ako pred vojnou.
Áno, môj život sa stále točí okolo pomáhania. Ale už som na to zvyknutá a beriem to ako súčasť môjho normálneho života.
V článku sa dozviete aj:
- V akých odboroch si ukrajinskí odídenci nachádzajú prácu?
- Ako sa tu snažia žiť? Čo každý deň robia?
- Majú Slováci ešte záujem pomáhať?
- Ako sa posunul vzťah Slovákov k utečencom?
Ako ste fungovali na začiatku vojny a ako to máte teraz?
Teraz prichádza menej ľudí. Napríklad na začiatku sme museli stále hľadať ubytovanie. Ľudí čakať na staniciach, priviezť ich sem, ubytovať, doviezť im potraviny. Teraz ide skôr o adaptáciu ľudí. Niektorí sa už adaptovali a našli si prácu. Ale často hľadáme prácu. Alebo hľadáme nové ubytovanie.
