PRIEVIDZA. V sobotu prievidzské námestie zaplnili desiatky ľudí. Prišli si vychutnať koncert a podporiť tak Ukrajinu. Na pódiu sa striedali Ukrajinci a Slováci, muzikanti aj speváci. Na začiatku odzneli dve hymny, slovenská a ukrajinská. Aj celé podujatie sa nieslo dvojjazyčne. Príhovory i moderované slovo odznelo najskôr v slovenčine, následne v ukrajinčine.
„Som Ukrajinka, dlhé roky žijúca na Slovensku. Rovnako si vážim svoj ukrajinský jazyk ale aj slovenský. Máme tu hostí z Ukrajiny, utečencov, a takisto tu máme aj Slovákov,“ vysvetlila jedna z organizátoriek z ukrajinskej komunity Olena Turas.
Kurzy slovenčiny pre Ukrajincov sú preplnené. Prievidzské gymnázium žiada o pomoc ďalšie školy Čítajte Ona sama je speváčkou a okrem moderovania sa do programu zapojila aj spevom. Zaspievala ukrajinskú pieseň Dve farby. Podstata piesne spočíva vo výšivke na košeli, ktorú vyšila matka. „Vyšila ju dvoma farbami. Červenou a čiernou. Sú to akoby dve cesty v ľudskom živote. Zlá a dobrá,“ priblížila svoju pieseň Turas.
Vyberali piesne s posolstvom
Na pódiu sa predstavila aj j herečka Národnej Kyivskoi operety Tonia Ovcharenko. Zaspievala dve piesne. Prvá z nich bola o láske. K otcovi aj k mate, k rodine. Druhá bola modlitbou za Ukrajinu. „Spievalo sa mi veľmi príjemné. Som veľmi vďačná, ako nás tu ľudia prijali,“ povedala Ovcharenko. Na hornej Nitre sú už od prvých dní vojny. Prišli ku svojim ukrajinským známym, ktorí na Slovensku žijú už dlho.
Ako zdôraznila, sú veľmi radi za pomoc, ktorú im Slováci poskytujú. „Aj bežní ľudia sa nás pýtajú, či niečo nepotrebujeme,“ nešetrila vďakou Ovcharenko. Ako priznala, ešte nevie, či chce na Slovensku ostať aj dlhšie. Muža totiž má v inej krajine a zvažuje, čo urobiť ďalej. Duet odspievali matka s dcérou Daria Stoiko a Olena Zavhorodnya.
V Prievidzi môžu prijať do škôl ešte 500 Ukrajincov. Proces môže spomaliť lekárske potvrdenie Čítajte Slovenských umelcov zastupoval Stanislav Granec, skupina The Kreins či spevák Juraj Hnilica. Všetci vystupujúci si vybrali piesne, ktoré v sebe skrývali posolstvo týkajúce sa súčasnej situácie.
Podporu na prievidzské námestie prišli vyjadriť nielen Ukrajinci, ale aj množstvo Slovákov. „Je to výborný nápad a takúto akciu treba určite podporiť. Som rád, že prišlo toľko ľudí,“ povedal Ľuboš. S tým. čo sa stalo a čo sa deje, nesúhlasí ani Táňa. „Vždy trpia len nevinní. Hlavne deti. A keď vidím tie deti, ako sa tu radujú, tak mi je veľmi smutno z toho, čo sa inde robí. Tento koncert je preto veľmi pekná myšlienka,“ uviedla Táňa.
To, že Ukrajinci musia zo svojej krajiny utekať, sa nepáči ani Radovi. Preto poskytli svoju chatu a ubytovali tam jednu utečenkyňu. „Z toho, koľko rodín tam musí ostať, najmä mužského osadenstva, je mi do plaču,“ priznal Rado.
Prispeli zbierkou
Ľudia okrem svojej prítomnosti mohli Ukrajinu podporiť aj finančne. Na pódiu sa nachádzala uzavretá nádoba, kam záujemcovia mohli prispieť hotovosťou. Peniaze poputujú pre kyjevskú vojenskú nemocnicu. „Potrebujú všetko. Obväzy, lieky, škrtidlá,“ načrtla Turas. Za vyzbierané peniaze si potrebné materiály budú môcť zaobstarať.
V prievidzskom plaveckom bazéne trénuje desaťnásobná šampiónka Ukrajiny Čítajte Organizátori, mesto Prievidza a ukrajinská komunita žijúca na hornej Nitre, sa už od vypuknutia vojny zamýšľali nad podobným podujatím. „Týmto programom chceme vyjadriť solidaritu a podporu Ukrajiny a odsúdiť agresorský útok Ruska,“ ozrejmila primátorka Prievidze Katarína Macháčková.
Pomáhajú ako vedia
Spolu s ukrajinskou komunitou v regióne už od vypuknutia vojny pomáhajú napríklad materiálnymi zbierkami, ktoré rozdeľujú podľa potreby. Práve komunita, ktorá v okrese Prievidza žila ešte pred vypuknutím vojny, je kľúčová. Ľudia sa zomkli, pomáhajú utečencom, poskytujú im zázemie.
Ľutujem, že nie som na Ukrajine, tak pomáham aspoň tu, hovorí Ukrajinka z hornej Nitry Čítajte Aj keď útok Ruska vnímajú veľmi citlivo a úplne zmenil ich život, väčšina z nich zlobu v srdci nemá. Olena Turas poukázala na prípady, keď lekári na Ukrajine v týchto dňoch liečia okrem ukrajinských aj zranených ruských vojakov. „Ukrajinci nemajú zlosť v srdci, len sa musíme brániť,“ dodala so slzami v očiach Olena Turas.
