Čo považujte za dôležitý krok počas vašej práce v nemocnici?
Horná Nitra je prekrásna oblasť, ale život obyvateľov je tu náročný. Pracujem na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach, ktoré sa stará o pacientov z oblasti Prievidze, Handlovej, ale prichádzajú do nej aj pacienti z Bánoviec n. Bebravou i Partizánskeho. Spolu s kolegami riešime zdravotný stav pacientov, ktorým zlyhávajú základné životné funkcie a potrebujú ich prístrojovú podporu či monitoring, popritom rozsiahlu medikáciu. Radosť máme, keď sa nám príde takýto pacient po čase ukázať a pevne stojí na svojich nohách.
Keď som v roku 2011 prišla po dlhých rokoch pracovať do nemocnice, v ktorej som sa narodila, snažila som sa doplniť prístrojový park, hlavne dýchacie prístroje a monitory životných funkcií. Nebolo jednoduché získať naň peniaze, dobrými nápadmi mi pomohla vtedy novozvolená primátorka mesta Prievidza. Keď sme s kolegami videli, ako sa privatizáciou menia nemocnice v okolí /Handlová, Bánovce n. B. /, bolo jasné, že región nesmie stratiť bojnickú nemocnicu!
Po konzultácii s vedením nemocnice i predsedom TSK sme rozbehli petíciu za zachovanie Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach a zaradenie nemocnice do koncovej siete nemocníc. Aj dnes cítim v srdci vďaku tým viac ako 30 000 ľuďom, ktorí podpísali petíciu o zachovanie nemocnice s aktuálnym rozsahom služieb. Pri takejto významnej podpore nemocnice regiónom mohol predseda TSK Ing. Jaroslav Baška zabezpečiť stretnutie petičného výboru nemocnice s ministrom zdravotníctva. Následne sme boli pozvaní na rokovanie krajského parlamentu TSK. Ten rozhodol o dostavbe operačných sál, ktoré boli 12 rokov rozostavané a my sme operovali na starých nevyhovujúcich operačkách. Tu musím poďakovať lekárom a sestrám OAIM pod vedením vtedajšej vrchnej sestry Zuzany Pastierikovej za pomoc pri náročnej realizácii petície. Aj keď nám to zobralo veľa voľného času, spoznali sme viac ľudí regiónu /v školách, matričných či farských úradoch, závodoch, .../ a boli sme potešení ich záujmom o nemocnicu.
Potreby nemocnice je asi potrebné presadzovať na vyšších miestach?
Áno, možno aj preto ma neskôr v roku 2017 oslovili aktivisti z iniciatívy Jasná voľba, ktorým veľmi záleží na rozvoji regiónu, aby som s nimi spolupracovala. Nakoľko som vtedy pravidelne cestovala do Bratislavy na Slovenskú zdravotnícku univerzitu, kde som mávala odborné prednášky pre lekárov v predatestačnej príprave, času som mala málo. No nakoniec ma presvedčili a napísali na kandidátku vo voľbách v roku 2017. Hlasov bolo znenazdajky veľmi veľa, a tak som sa dostala do krajského parlamentu. Potom som už na tejto platforme pokračovala v snahe pomôcť nemocnici. Vďaka predsedovi a poslancom krajského zastupiteľstva TSK, ktorí prijali mnohé moje výzvy a interpelácie s vysvetľovaním pravdivého stavu a potrieb regiónu a nemocnice, máme moderný systém prenosu RTG a CT snímkov na vyššie pracoviská, napr. neurochirurgie, traumacentier a pod..., na nových operačných sálach potrebné vybavenie, nový sonograf i mamograf na RTG oddelení nemocnice, dokončil sa projekt nového deväťlôžkového OAIM a máme prísľub jeho skorej realizácie.
Posledné dva roky presvedčili, ako veľmi nové OAIM potrebujeme. Pandémia COVID – 19 preverila akčnosť i odbornú zručnosť personálu celej nemocnice, no hlavne OAIM. Personál, určený na prácu päťlôžkového intenzivistického oddelenia, zvládal až trojnásobne vyšší obrat pacientov. Pamätám si, že napr. vo februári a v marci minulého roka sme hospitalizovali vyše 60 pacientov za mesiac, čo personál veľmi vyčerpalo, ale aj zomklo ako kolektív. Žiaľ, podporilo aj nástup mnohých nepríjemných ochorení s dlhodobými PN. Vtedy s podporou námestníčky NsP pre ošetrovateľstvo prišli pomôcť šikovní dobrovoľníci i študenti VŠ zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety. S prístrojovou technikou nám pomohla firma Dräger, primátorka mesta Prievidza JUDr. Katarína Macháčková, ministerstvo zdravotníctva, predseda TSK Ing. Jaroslav Baška. Svojimi pozdravmi, sladkosťami a dobrým slovom nám pomáhali drobné firmy z blízkeho okolia, príbuzní zdarne vyliečených pacientov, detské organizácie, napr. eRko, za čo im všetkým srdečne aj touto cestou ďakujem.
Najväčšia hodnota na svete je „človek s veľkým srdcom“. Táto ťažká doba odhalila, že je v našej nemocnici veľa takýchto ľudí. Ja som rada, že mám na svojom oddelení obetavých odborníkov, ktorí majú čo odovzdávať pacientom a dávajú to s láskou a entuziazmom.
