PRIEVIDZA. V prvý marcový deň prišli do Centra voľného času v Prievidzi dve skupiny nedočkavých detí. Lavice školy vymenili za stoličky v pobočke Mestskej knižnice Mikuláša Mišíka, ktorá sídli práve v priestoroch CVČ.
V rámci podujatia Celé Slovensko číta deťom im tam čítali úryvky z kníh riaditeľ CVČ Prievidza Dárius Štrba a prievidzská spisovateľka Lenka Gahérová. „Bol som oslovený knižnicou, či by som deťom zo základnej školy prečítal niečo z mojich obľúbených kníh. Milujem históriu, takže deťom som prečítal o histórii jedného z hradov,“ prezradil Štrba.

Konkrétne išlo o knihu Povesti a iné zvesti o hradoch a zámkoch od spisovateľov Renáty Matúškovej a Jiřího Holuba. „Zaujalo ich to natoľko, že aj mne to vyrazilo dych,“ potešil sa Štrba. Z knihy vybral povesť o hrade Korlátka, ktorá sa nachádza nad obcou Cerová na západnom Slovensku. „Bolo to o tom, ako Jánošík spravodlivosť zjednával. O krutom hradnom pánovi, ktorý zle zaobchádzal so svojimi poddanými a celé zlo sa mu vrátilo,“ načrtol dej riaditeľ.
Chcel vyvolať záujem o históriu
Aj takýmto nenúteným spôsobom chcel u detí vyvolať záujem o históriu, najmä slovenských dejín. Dárius Štrba poukázal na to, že Slovensko má veľmi bohatú históriu a množstvo krásnych pamiatok. „Deti a mládež treba vzdelávať, lebo len ten, kto ovláda históriu, je tým pravým človekom. História musí byť v každom z nás,“ pomyslel si.
Aby zistil, či deti počas čítania pozorne vnímali, pripravil si pre ne niekoľko otázok, ktoré z povesti vyplývali. „Vedeli odpovedať na všetky, bol som prekvapený, že história ich baví. Je to úžasné,“ potešil sa Štrba.
Spisovateľka Lenka Gahérová si na čítanie vybrala knižku Koľko váži Matilda od Jiřího Holuba. Išlo o príbeh adoptovaného chlapca, ktorý si zaumieni zistiť pre svoju najlepšiu kamarátku Hermínu, koľko váži jeho spolužiačka Matilda. Príbeh je písaný humorným spôsobom. „Chcela som, aby sa deti zasmiali. V tejto dobe na deti dosť vplývajú súčasné okolnosti a niektoré to dosť zle nesú. Tak, aby sa odreagovali,“ pousmiala sa Gahérová.

Ona sama vydala už dve knihy pre deti. Vo svojich publikáciách sa vždy snaží, aby boli vtipné, ale hlavne poučné. Humor a vzdelávanie sa podľa nej skĺbiť dá. „Musí to byt náučné nenásilnou formou,“ zdôraznila s tým, že jej knihy vždy majú šťastný koniec.
Ako sama povedala, keď ju osloví škola či knižnica, rada sa podobných podujatí zúčastní. Čítanie nahlas je podľa nej totiž potrebné. „Možno ani nie je vyššia hodnota čítať nahlas, ale to, aby deti knihy milovali. Lebo povedala by som, že dnes sú deti otupené. Nie tupé, ale otupené. Keď som sa detí zo začiatku pýtala, čo čítajú, tak oni nečítajú. Pozerajú rôzne bojové veci v televízii. Tak som si povedala, pozor, toto je už zlé,“ skonštatovala Gaherová.
Kniha ponúka fantáziu, ktorú televízia nie
Televízia totiž deťom vytvorí obraz, ktorý musia prijať ako fakt. Kniha im však niečo predostrie, ale okolnosti, pozadie a celkový obraz si o príbehoch musia vytvárať práve sami čitatelia. Preto pripisuje podobným podujatiam veľký význam, aby deti v sebe opäť objavili čaro fantázie, ktoré im čítanie kníh prináša.
Riaditeľ prievidzského Centra voľného času považuje fungovanie pobočky knižnice priamo v centre za veľkú výhodu.

„Knižnica má svoj význam. Navštevuje ju dosť ľudí. Deti zo škôl by tam mohli chodiť aj častejšie, ale určite je to nenahraditeľná vec,“ uviedol. Po absolvovaní daného podujatia plánuje podobné akcie robiť aj pod záštitou centra. So spisovateľkou si vymenili kontakt a už teraz premýšľa, akú aktivitu v CVČ Prievidza pre deti vymyslia do budúcnosti.