KANIANKA. V najväčšej dedine v okrese Prievidza v sobotu rozvoniavali dobroty. Ako už názov podujatia Kanianska valentínska držka napovedá, pri tamojšej vodnej nádrži družstvá súťažili vo varení pokrmov z držiek. Ako informoval starosta Kanianky Ivor Husár, družstvá nemuseli variť len klasické držkové polievky či guľáše, ale akékoľvek iné jedlá, ktoré obsahovali držky.
„Ide o piaty ročník podujatia. Predtým sme mali iné témy, varili sa klasické guláše, kapustnice či fazuľovice. Teraz varíme držky,“ uviedol starosta. To, čo sa bude variť, každý rok obmieňajú. Chcú totiž prinášať vždy niečo nové, čo priláka ľudí. „Uvítali sme, že sa obmedzenia trošku uvoľnili,“ kvitoval Husár.

Každý, kto mal chuť držkové pokrmy ochutnať, tak mohol urobiť za finančný príspevok. Za ten dostal misku, chlieb, servítku a lyžicu, ale najmä hlasovací lístok. S týmto lístkom si mohol vybrať jedlo od ktoréhokoľvek družstva. To s najväčším počtom lístkov sa napokon stalo víťazom podujatia.
Pridali lásku
Do varenia sa celkovo zapojilo dvanásť tímov. Dokopy tri družstvá súťažili pod taktovkou Materskej školy z Kanianky. MŠ Šikovníček 1., MŠ Šikovníček 2. a PPTKKA, čo je skratka od Polo profesionálny turistický klub kanianskych amatérov. „Postavili sme také družstvá, aby sme vyhrali,“ pousmiala sa riaditeľka kanianskej škôlky Marieta Bielická. Tieto tri družstvá sa rozhodli pre klasiku a z držiek pripravovali polievku. „Aj keď to nevieme, naštudovali sme recept a podarilo sa nám, že sme to navarili veľmi dobre,“ potešila sa Bielická. Prezradila, že pri varení nesmeli chýbať držky ale najmä láska.

Do varenia sa pustilo aj družstvo Kozákovci pod vedením Karola Kozáka z Kanianky. Ten je v regióne hornej Nitry známy ako košikár. „Varíme to ja a moji dvaja kamaráti. Nechcem sa chváliť, ale máme najlepšiu,“ usmial sa Kozák. Skúsenosti nabral počas dlhých rokov, kedy robil zabíjačky. Varenia guľášov, držkových a fazuľovíc je jeho záľubou. Základom poctivej držkovej polievky sú podľa neho kvalitné držky a dobré koreniny.
Jediní varili perkelt
Ako Veselé držky sa predstavila rodina Gajerová. Ako jediní nepripravovali polievku, ale držkový perkelt s haluškami. „Každý bude mať klasiku, polievku, tak som sa rozhodla pre perkelt,“ vysvetlila Jaroslava Gajerová. Okrem toho, že ako jediní varili iné jedlo, než polievku, ako jediní ho nepripravovali v kotline, ale v klasickom kotlíku nad ohňom. „Vietor nám trošku robí šarapatu, ale dá sa,“ skonštatovala Gajerová.

Držkové polievky varili aj Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých a Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska v Kanianke. „Máme hlavnú kuchárku, pomocnú kuchárku a my chlapi sme len takí ochutnávači,“ zavtipkoval Jozef Boško. V kotline navarili držkový guľáš. „Podaril sa nám, lebo sa už minul. Dali sme do toho trochu lásky a všetko bolo dobre,“ potešila sa Judita Pósová.
Až z Brezovej pod Bradlom pricestovali Pálfyho surikaty. „Mám dobrého kamaráta z Bojníc, preto sme sa rozhodli, že prídeme na túto akciu. Chodíme aj inde variť guľáše, ale držkovú robíme po prvý raz. Takže skúšame a dúfame, že to bude na jednotku,“ nádejal sa Jaroslav Repta. To, že ich držková naozaj chutila dokazoval prázdny kotol v kotline.
Na podujatí sa predstavili aj mladí ľudia, konkrétne z futbalového klubu FK Junior Kanianka. „Sme tu po prvýkrát a myslím si, že sa zúčastníme aj nabudúce. Sme za každú dobrú akciu,“ načrtol Martin Pipíška. Ako potvrdil, do verejných akcií sa radi zapoja aj mladí ľudia. Svojich členov do toho vôbec nemuseli nútiť. „Dohodli sme sa partia ôsmych ľudí. Viacmenej sú to všetko mladí hráči A mužstva a tréneri,“ priblížil Pipíška.
Rybári aj hasiči
Podľa uniforiem boli ľahko rozpoznateľní miestni dobrovoľní hasiči. „Sme tu už piaty raz, chodíme sem od začiatku. Máme veľmi dobrého kuchára a skvelé ingrediencie. Radi sa zapájame do obecných akcií a robíme aj vlastné súťaže,“ načrtol Michal Kollár. Rudo Kollár spresnil, že používajú recepty ich starých otcov. „Držky sa musia dopredu pripraviť. Držky si musíte vyrobiť. Keď ich kúpite surové, vypraté, musíte ich minimálne v štyroch vodách vyvariť, vyčistiť. Je to celodenná robota, natrápiť sa s nimi. Potom môžete povedať, že máte držkovú polievku,“ ozrejmil Kollár.

Kanianskych rybárov sme tentoraz nenašli na brehu vodnej nádrže ale s varechou pri kotline. Tiež sa rozhodli pre varenie držkovej polievky. Kúrili však pod dvomi kotlinami. „V jednej sme si najskôr vyvarili držky. Presunuli sme ich do druhej, kde sme varili držkovú. Do tej prvej sme si dali bravčové kolená, na ktorých sme si teraz pochutili,“ prezradil originálne riešenie Michal Pánis.
Páni Stavbári do Kanianky prišli až z Pezinka. „Našiel som to na internete, prihlásili sme a sme tu. Keď niekoho niečo baví, tak sa vie aj obetovať,“ povedal na margo cestovania na podujatie Paľo Neupauer. Ako už názov ich tímu prezrádza, ide o partiu stavbárov. Tá na podobné akcie chodí pravidelne. Okrem zábavy radi podporia dobré myšlienky. „Boli sme aj na Morave, kde vyčíňalo tornádo. Vyzbierali sme tisíc eur, a tak podporili postihnutú dedinu,“ podotkol Neupauer. Stavbári si na varení dali záležať. Načrtli, že základom dobrej držkovej je poctivý vývar. Keďže si ho však nemohli priniesť predpripravený, uvarili ho namieste. „Veľa zeleniny, zeleru, petržlenu. Dôležité sú špikové hovädzie kosti. Tu sme vyvárali rebrá z býčka. Potom sme pridali dvadsať kilogramov držiek, cesnačik, majoránku. Za tie roky to už máme trošku vychytané,“ opísal Neupauer.