Prvé ročníky sa konali v Kamenci pod Vtáčnikom, no kvôli vlastníckym vzťahom sa z tunajšieho amfiteátra museli odsťahovať. Organizátor festivalu – Hornonitrianske osvetové stredisko v Prievidzi, nemalo ľahkú úlohu pri hľadaní nového, vhodného priestoru. „Folklórne slávnosti sú typom podujatia, ktoré je citlivé na miesto, kde sa koná,“ hovorí riaditeľka HNOS Prievidza Amália Lomnická a pokračuje: „ My sme sa ho vždy snažili viazať na dedinské prostredie. Napriek tomu, že náš región je mimoriadne bohatý na folklórne zázemie, predsa sa nedarilo dať festivalu aj patričné technické zabezpečenie. Prešli sme Čereňany, Nitrianske Rudno, posledné dva ročníky boli na Remate. Mysleli sme si, že v tomto prírodnom prostredí sa usídlime, no ani tu sa nedarilo zabezpečiť festival po technickej stránke.“
Keď sa otvorilo v Lesnom parku v Prievidzi prírodné kino, svitla pre Hornonitrianske folklórne slávnosti nová nádej. Pozitívne sa k akcii postavilo mesto Prievidza a so spoločnosťou Tezas sa podieľalo na organizácii. A. Lomnická však pripomína, že to bolo prvé veľké podujatie takéhoto druhu v tomto priestore. „Museli sme pódium pre naše potreby trochu rozšíriť a aj ho zastrešiť. Napriek tomu, že to nebol dedinský priestor, prišlo veľa divákov, najviac za posledné roky.“
Určite sa pod tento fakt nepodpísalo len príjemné prírodné prostredie, ale predovšetkým samotný program slávností. Ten má už od svojho vzniku svoju základnú dramaturgiu. Aby sa mohli prezentovať všetky zložky folklóru, rozdelený bol do dvoch dní, počas posledného júnového víkendu. Keďže to bol jubilejný ročník, dedinské folklórne skupiny sa v hlavnom programe prezentovali tým najlepším, s čím prišli na doteraz konané festivaly. V nedeľu sa predstavili detské súbory. „Potvrdilo sa, že máme skvelú základňu, často lepšiu ako v tradičných folklórnych oblastiach. Nechýbali ani tradiční remeselníci, či výrobcovia ľudových nástrojov. Pevné miesto v programe festivalu majú vždy hostia. Tentoraz to bola Javorová húžva, čo sú špičkoví fujaristi, spolupracujúci aj s inými hudobníkmi. Publikum strhlo aj vystúpenie vysokoškolského súboru Technik z Bratislavy, ktoré bolo svieže a dynamické. Títo tanečníci predviedli folklór z viacerých slovenských regiónov. Už tradične dostáva priestor aj moderná hudba, ale inšpirovaná folklórom. Taká je aj tvorba etno – folkovej skupiny Šafrán z Bratislavy.“
Pred dvadsiatimi rokmi sa pri organizovaní prvých Hornonitrianskych folklórnych slávností objavili pochybnosti, či má takéto podujatie v našom regióne budúcnosť, či sa uživí, či bude z čoho skladať program. „Ukázalo sa, že sa vyrovnáme takým silným folklórnym krajom ako je Liptov, Detva, či Terchová. Dokonca si myslím, že slávnosti podnietili aj vznik viacerých folklórnych súborov v regióne a to je veľmi pozitívne,“ zdôraznila A. Lomnická. Je teda viac ako isté, že aj po dvadsiatom, jubilejnom ročníku, majú Hornonitrianske folklórne slávnosti pred sebou sľubnú budúcnosť. Organizátori veria, že to bude v amfiteátri prievidzského lesoparku.
