PRIEVIDZA. Na výročie Nežnej revolúcie v symbolickom čase o 17:11 začalo pokojné zhromaždenie na Námestí J. C. Hronského v Prievidzi. Pod názvom Oslava nežnej revolúcie si ľudia pripomenuli túto významnú udalosť v našich dejinách.
Ako prvý sa prítomným prihovoril Ivan Sýkora z Občianskeho združenia Berkat, ktoré za zhromaždením stojí. Následne si zhromaždenie pozrelo dobové zábery.
Priamo v deji
Na to Sýkora privítal Imricha Vašečku, jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu. „Prežíval som to na námestí. S plným vedomím toho, proti komu idem a s malým vedomím toho, čo nás čaká. Čakalo sa, že Boľševici sa vytasia s armádou, ale nestalo sa,“ priblížil nám Vašečka.
S vývojom udalostí a situácie po tomto období je čiastočne spokojný a čiastočne nespokojný. „Spokojný som s tým, že už nežijem v komunizme. Že sa už nemusím obávať toho, že niekto mi stále niečo bude zakazovať, prikazovať a oblbovať ma kadejakými vecami,“ načrtol.
Nespokojný je s tým, že od Nežnej revolúcie uplynulo 32 rokov a náš vývoj podľa neho akosi viazne a nejde tak, ako by bolo treba. Poukázal na to, že na november ´89 netreba len spomínať, ale premýšľať aj nad tým, ako jeho odkaz preniesť do budúcnosti. „Sme súčasťou kríz, nie jednej krízy. Je to hromada kríz, ktoré vystupujú naraz. Sme len ľudia, ktorí majú svoju biológiu, to znamená, že sa obávame a máme strach. Je to dosť negatívna emócia a niekde to zo seba potrebujeme dostať, vyčistiť. Niektorí to čistia na úkor iných,“ uviedol Vašečka.
Situáciu dokumentoval v Prievidzi
Druhým hosťom večera bol fotograf Milan Gross, ktorý dané obdobie dokumentoval priamo v Prievidzi a bol oficiálnym fotografom Občianskeho fóra. „Fotil som to viac-menej pre vlastné potreby, lebo vždy som mal nos na takéto historické udalosti. V podstate som fotil do polovičky decembra, lebo potom to už nemalo zmysel, už sa to rozplývalo do všelijakých šedých vôd,“ spomenul Gross.
Okrem zimy, ktorá vtedy bola, si s Nežnou revolúciou spája bezradnosť. „Bola moc a na druhej strane opozícia. Opozícia chcela tú moc získať, nevedela ako. Na druhej strane bola moc, ktorá sa jej chcela zbaviť a tiež nevedela ako. Čiže bolo to také bezradné,“ priblížil fotograf. Povedal aj to, že nikdy by nechcel, aby sa režim z toho obdobia vrátil. „Som závislý sám na sebe, to si cením. A to je tá sloboda, že som závislý sám na sebe a predovšetkým sám sebe dokážem, že za niečo stojím,“ skonštatoval Gross.

Na Námestie J. C. Hronského prišlo aj niekoľko mladých ľudí. Medzi nimi napríklad Peter, ktorý sa narodil až po novembri 1989. Zhromaždenia sa zúčastnil, aby sa o daných udalostiach dozvedel viac, ale najmä preto, aby si vypočul názory ľudí. „Myslím si, že dobre spravili, že sa tak zomkli a že začali bojovať za svoju slobodu, aby mali väčšie práva a možnosti na slobodný život,“ povedal Peter.
Podľa neho by sa ľudia mali aj v súčasnosti viac zomknúť a nie deliť sa na skupiny. „Každý máme na túto dobu rozličné názory, ale ľudia by mali byť k sebe úprimní, slušní a pomáhať si, aj keď je takáto ťažká doba. Aj keď sa niekomu nepáči, že niekto má iný a odlišný názor, mali by sme sa navzájom viac rešpektovať,“ uzavrel Peter.