Článok pokračuje pod video reklamou
HORNÁ NITRA. Ide o budovu, ktorá bola postavená v 70. rokoch minulého storočia v Akcii Zet ako Klub mládeže.
„Odvtedy sa s ňou nič nedialo. Jej stav bol kritický. Do budovy tieklo, okná boli klasické drevené,“ priblížila budovu kultúrneho domu pred rekonštrukciou starostka Kostolnej Vsi Mária Žofčinová.
Preto sa zapojili do výzvy Environmentálneho fondu a v roku 2019 boli úspešní.
V rámci projektu Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zatepľovania – Klub mládeže Kostolná Ves, získali dotáciu vo výške 150-tisíc eur. Na projekte sa spolupodieľali piatimi percentami a z vlastného rozpočtu investovali takmer osemtisíc eur.
Boli pripravení
O schválení dotácie dostala obec informáciu v auguste s tým, že práce musia byť hotové do konca novembra. Na časovú tieseň však boli pripravení. „Verejné obstarávanie sme si spravili dopredu. Takže s firmou, ktorá ho vyhrala, sme šli už priamo do realizácie,“ podotkla starostka.
Práce spočívali vo výmene pôvodných drevených okien a dverí za plastové, v zateplení fasády tepelnou izolá-ciou, výmene žľabov a zvodov. Dôležitou súčasťou bola aj výmena strechy.
Vďaka týmto prácam by malo dôjsť aj k zvýšeniu energetickej účinnosti, a teda obec bude šetriť aj nejaké peniaze.
Kostolná Ves bude obnovený kultúrny dom využívať na rozličné spoločenské akcie, kultúrne predstavenia, obecné akcie pre seniorov, cvičenie a rôzne iné prospešné aktivity.
Komplexnejšie vnímanie
Aj keď je starostka vďačná za príležitosti, ktoré dotácie z európskych fondov umožňujú, privítala by komplexnejší pohľad na potreby samospráv. Okrem zateplenia budovy by totiž na bezproblémový chod kultúrneho domu potrebovali výmenu vnútorných rozvodov, výmenu vykurovacieho zariadenia, výmenu vodovodu či kanalizácie. Chceli by vybudovať aj spevnené plochy pred budovou.
„Chýba také celkové dobudovanie objektu,“ povedala na margo zvyšovania energetickej účinnosti budov Žofčinová.
Pri komunikácii so starostami z okolitých obcí sa zhodli na tom, že by privítali, keby si samosprávy sami mohli povedať, na čo dotácie potrebujú.
Či už vybudovanie miestnych komunikácií, alebo na vysporiadanie pozemkov. Všetko by podľa nej bolo treba zamerať na potreby daných regiónov.
„Nie vyhlasovať výzvy plošne, ale zamerať sa na konkrétnu oblasť. My tu máme priehradu, tak nás by možno viac zaujímali výzvy na podporu cestovného ruchu,“ načrtla Žofčinová. V prípade Kostolnej Vsi je zaujímavé to, že projekty si vypracovávajú priamo na obecnom úrade a nepotrebujú žiadne externé firmy.
"S kolegyňou si sadneme a od začiatku preštudujeme všetky podklady, podmienky a všetko spravíme samy a projekt pošleme.
Tým pádom, ak riadiace orgány požadujú vysvetlenie, nezaváhame a vieme reagovať,“ dodala starostka.
Viacero úspešných obcí
V končiacom programovom období bolo okrem Kostolnej Vsi úspešných viacero dedín z okresu Prievidza, ktoré vďaka dotácia z Environmentálneho fondu mohli zatepliť svoje budovy.
Napríklad obec Chvojnica získala dotáciu na rekonštrukciu kultúrneho domu vo výške 160-tisíc eur. Lehote pod Vtáčnikom priznali nenávratný finančný príspevok 188-tisíc eur na zvýšenie energetickej účinnosti budovy telocvične základnej školy. Projekt Zateplenie objektu Materskej školy v Tužine podporil Environmentálny fond sumou 71 470 eur.
(zdroj: )
