Až o päťdesiat rokov neskôr sa v Bystričanoch začalo hasiť motorovou striekačkou. Počas vojnových rokov hasičský zbor stagnoval. Väčšina chlapov musela slúžiť v armáde. Práca sa obnovila až v roku 1949. „Najväčšia protipožiarna akcia u nás bola v roku 1939, vtedy horela polovica dediny. V osemdesiatych rokoch sme zasahovali pri hasení rodinného domu, v ktorom vybuchla metánová bomba a tiež pri výbuchu počas plynofikácie obce. Naposledy sme museli hasiť na jar tohto roku. Horelo 15 hektárov lúky v blízkej osade Vieska,“ spomína na nepríjemné udalosti terajší predseda DHZ Bystričany Marián Bohuš.
DHZ Bystričany má zázemie nie len v histórii, ale aj v miestnych ľuďoch. Tunajší zbor má v súčasnosti 139 členov a je tak najväčší v okrese a patrí aj medzi najväčšie na Slovenku. Zastrešuje družstvo žiakov, dorastencov a mužov, ktorí pracujú s modernou hasičskou technikou.
Hasiči nie sú vo svojich uniformách a rovnošatách len ozdobou miestnych osláv, ale sú predovšetkým istotou v krízových situáciách. „Za stodvadsaťročné plnenie poslania ochrany života a majetku obyvateľov a za trvalé dosahovanie dobrých výsledkov práce sa prezídium Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky rozhodlo udeliť Dobrovoľnému hasičskému zboru Bystričany najvyššie vyznamenanie – stuhu k čestnej zástave. Čestnú zástavu sme im ako vyznamenanie udelili za zásluhy už pred desiatimi rokmi,“ povedal Jozef Minárik, prezident DPO SR, ktorý ocenenie hasičom odovzdal počas osláv 120. výročia 18. júna 2005 priamo v Bystričanoch. O svojich schopnostiach Bystričanci presvedčili aj v súťaži hasičských družstiev o pohár starostu obce v konkurencii ďalších štyroch zborov z iných obcí. Druhé miesto si vybojovali muži a tretie miesto dorastenci. O zlaté víťazstvo ich pripravila len partnerská obec Lipová Lázně.
