Článok pokračuje pod video reklamou
KAMENEC POD VTÁČNIKOM. Malé obecné ihriská. Tam to všetko často začína. Mnoho hráčov urobilo svoje prvé futbalové kroky práve na dedinách, odkiaľ sa neskôr vďaka talentu, šikovnosti a tvrdej práci prepracovali až do popredných slovenských alebo zahraničných klubov. Mohli si ich náhodne všimnúť, mohli ich odporučiť alebo sa ukázali v zápasoch či na turnajoch. Všetky tieto možnosti sa snaží skĺbiť Program podpory talentov, ktorého úlohou je podpora a vyhľadávanie nadaných futbalistov.
Aktívna práca s mládežou v Lehote pod Vtáčnikom Čítajte V hornonitrianskom regióne ho má na starosti Tadeáš Nechala - tréner, ktorý tiež vedie žiacky výber Západoslovenského futbalového zväzu, prípravkárov v Kamenci pod Vtáčnikom a tiež žiakov v nováckej Iskre. Práve s ním sa MY Hornonitrianske noviny rozprávali o jeho práci, hráčskych časoch a tiež o kvalite talentov nášho regiónu.
Akých ste mali trénerov počas hráčskej kariéry?
Pri mojich začiatkoch ma v Kamenci pod Vtáčnikom viedol tréner typu: hodím vám loptu a hrajte. Druhým koučom, pod ktorým som trénoval, bol Vladimír Laluš. S ním sme pracovali už aj na základných herných činnostiach. Ako ôsmak som odišiel do Prievidze, kde ma v starších žiakoch viedol Vojtech Petlák. Bol to úžasný človek, pod ktorým som začínal v najväčšom meste nášho regiónu.
Pamätám si aj na premiérové stretnutie pod jeho vedením proti banskobystrickej Mičine. Dostal som dôveru, vyhrali sme 4:2, pričom som prihral na dva góly a jeden som strelil. Súperovi sme prerušili štvorročnú sériu bez prehry. V staršom doraste Prievidze som nastupoval pod Viliamom Iľkom, ktorý ma vytiahol do tohto tímu. Tento tréner dokázal vytvoriť partiu. Vedel si vybrať hráčov z dedín a dostať z nás, čo chcel.
Výborný vzťah som mal aj s trénerom Petrom Pálkom v Hliníku nad Hronom. Je to skúsený kouč, ktorý absolvoval aj zaujímavé stáže. Vlastne, on zo mňa spravil stredného obrancu. Predtým som bol útočník alebo stredný záložník. Keď som sa vrátil domov do Kamenca, spolupracoval som s ďalším skvelým trénerom. Pod vedením Františka Komžika sme dokonca zažili dva postupy, pričom som mu vtedy robil hrajúceho asistenta, čím moja trénerská činnosť začala byť súvislejšia.
Ktorý z trénerov vo vás zanechal najvýraznejšiu stopu?
Každý tréner si vytvára svoj vlastný štýl práce. No na mňa spomedzi všetkých najviac zapôsobili Viliam Iľko a František Komžík. Boli to typickí fajnšmekri. Vedeli čo chcú, mali stanovené pravidlá a boli futbalovo prísni. Nikto nemal úľavy. Hral ten, kto na to mal.
S oboma sme boli aj po ľudskej stránke na rovnakej rovine. Škoda, že pod trénerom Iľkom som bol v žiackom veku, preto som toho až tak veľa nevnímal. Ale s trénerom Komžíkom som už zdieľal podobné postupy či filozofiu. Dokonca sme boli tak zohratí, že som mohol spraviť sám celú zimnú prípravu. Potom sme to celé spolu prekonzultovali s pár pripomienkami.
Okrem klubovej úrovne pôsobíte aj na regionálnej. Ako vyzerá vaša práca pre Západoslovenský futbalový zväz?
