PRIEVIDZA. V období baroka sa začali objavovať veľkolepé iluzívne fresky, ktoré zodpovedali vtedajšej predstave o viere a živote. Ich cieľom bolo zapôsobiť na emócie veriacich, poučiť ich a zároveň ich mali utvrdiť v pravej viere alebo presvedčiť pochybujúcich.
Podstata týchto fresiek spočívala vo vytvorení iluzívnej predstavy dokonalého usporiadaného nebeského sveta, nachádzajúceho sa nad svetom reálnym.
Z hľadiska technických princípov sa sformovali dve skupiny barokových iluzívnych fresiek.
Dva typy iluzívnych fresiek
V prvej z nich dominuje architektonická zložka, založená na matematických základoch, perspektívnych skratkách, pričom sa v strope vytvorí akési okno s priehľadom do nebies.
Do druhej skupiny patria fresky s dominujúcou farebnou, vzdušnou a svetelnou perspektívou, vďaka čomu sa dosiahla ilúzia vysokého prevýšenia.
Na freskách v Kostole Najsvätejšej Trojice a nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi sa nachádzajú oba typy iluzívnych fresiek.
Fresky a výzdoba kostola sú dielom autorov, ktorí priniesli umelecké trendy z prostredia Talianska a Rakúska.
Freskám na kupole chrámu je pripisované autorstvo Antona Schmidta (1706 – 1773), ktorý patril medzi jedných z najvýznamnejších neskorobarokových maliarov, s dielami v Rakúsku i na Slovensku, a jeho spolupracovníkovi maliarovi Jánovi Štefanovi Bopovskému (zomrel 1754), ktorého pozval Hyacint Hangke v roku 1751.
Bolo totižto potrebné pôvodné fresky prepracovať, pretože hoci ich maliar Anton Schmidt vyhotovil len rok predtým, odlupovali sa. Ide o iluzívny typ fresky, kedy je namaľovaná kupola na valenej klenbe, čím sa priestor kostola zdanlivo prevyšuje a otvára do fiktívneho nebeského sveta.
Víťazný oblúk
Objavujú sa tu namaľované architektonické detaily a postavy v perspektívnych skratkách.
Freska na kupole presbytéria znázorňuje apoteózu sv. Jozefa Kalazanského, zakladateľa rehole piaristov, ktorý je anjelmi nesený k Panne Márii s Ježišom v lone. Ďalšie postavy v kupole sú evanjelisti. Presbytérium je od lode oddelené víťazným oblúkom, v ktorého strede sa nachádza erb piaristov. Valená klenba lode s lunetami je zdobená výjavom adorácie starozákonných patriarchov Baránkovi.
Nad rímsami pilastrov sú znázornené výjavy zo života sv. Jozefa Kalazanského.
Záver lode je tvorený víťazným oblúkom a iluzívnou stĺpovou architektúrou. Na pätkách klenby po obvode lode sú stvárnené portréty významných piaristických pedagógov v čiernych talároch od vzniku rehole do polovice 18. storočia.
Nad organovým chórom v závere lode sa nachádza erb rodu Pálfi, ako odkaz na mecénov piaristického rádu, ale najmä zakladateľské dielo grófky Františky Pálfiovej, ktorá v roku 1666 pozvala piaristov do Prievidze a finančne zabezpečila stavbu kolégia, kostola a fungovanie rehole.
Súťaž pre vás
Každý týždeň nájdete v článku ukrytú odpoveď na súťažnú otázku.
Súťaže sa môže zúčastniť každý, podmienkou bude správna odpoveď na otázku, doručená do desiatich dní písomnou cestou na adresu MY Hornonitrianske noviny, Námestie slobody 22, Prievidza 97101 spolu s kupónom príslušného kola.
Správne odpovede zaradíme do zlosovania a výherca každého kola získa vecné ceny. Mená uverejníme vždy dve čísla po kole s otázkou.
Autor: Zita Radosová
