PRIEVIDZA. Svojej funkcie sa ujal len v máji, no odvtedy už stál pri viacerých zmenách, ktoré majú ešte viac zatraktívniť a zlepšiť futbal na hornej Nitre. Zatiaľ pri svojej práci nachádza podporu nielen v ostatných členoch komisie, ale aj na výkonnom výbore zväzu. Vďaka tomu sa kluby dočkali napríklad pohárovej súťaže, prípravkári zase hry bez tabuliek a výsledkov. Nielen o tom, ale aj o ďalších veciach rozprával Martin Marko, člen ŠTK poverený jej vedením, v rozhovore pre MY Hornonitrianske noviny.

Na jar oblastný zväz druhýkrát anuloval všetky súťaže. Rodilo sa toto rozhodnutie veľmi ťažko?
Prvotne sme chceli, samozrejme, hrať. Ale nie za každú cenu. Keby sa uvoľnili podmienky, určite by sme súťaže spustili. Plánovali sme to, bola pripravená termínová listina dohrávok a už sme len čakali na zrušenie opatrení. Bohužiaľ sa to nestalo. Prakticky ani teraz nie sú pravidlá úplne uvoľnené.

Preto sme oslovili kluby s otázkou, či chcú alebo nechcú hrať. Odpovedalo nám 80 percent oslovených, ale nie s jasným výsledkom. Názory sa rôznili. Neboli jednoznačne za hranie, ale ani proti nemu. Okrem šiestej ligy. Zo šestnástich klubov sa vyjadrilo 10 proti dohrávaniu.
Je súčasný model s postupujúcimi a zostupujúcimi v tejto dobe najspravodlivejší?
Treba povedať, že zostupy nie sú, ale ani postupy. Súťažný poriadok pri anulovaní líg neumožňuje postupovať ani zostupovať. Všetci s tým boli uzrozumení, aj keď sa ozvali nejaké nespokojné hlasy. Ale keď sme sa nad celou situáciou zamysleli, tak sme uznali, že by bolo férové dať mužstvám šancu.
Väčšina klubov, ktoré išli do vyšších súťaží boli v tejto, ale aj v minulej sezóne na prvom mieste. Dávali do toho energiu, financie, uhrali si to aj na ihrisku. Preto sme ako ŠTK navrhli, aby boli tieto kluby pri prejavenom záujme zaradené do vyššej súťaže aj za cenu rozšírenia ligy. Výkonný výbor sa s tým stotožnil a odsúhlasil to.
Čiže je výrazný rozdiel v anulovaní a ukončení ligy?
To je dobrá otázka. V súťažnom poriadku je, že ak sa neodohrá aspoň polovica súťaže, musí sa liga anulovať. Nemôže sa ukončiť. Ukončí sa len pri splnení určitých podmienok. Potom sa môže postupovať, alebo zostupovať. Ak si to niekto nepozmení samozrejme. U nás výkonný výbor ukončil súťaže a ŠTK ich následne v súlade so súťažným poriadkom anulovala. Nestihli sme odohrať potrebnú porciu zápasov.

Najvyššia oblastná súťaž nakoniec odštartuje s nepárnym počtom 15 mužstiev. Nebolo možné ponúknuť ešte niečo ako baráž na jej doplnenie?
Na zmeny už nezostal čas, pretože preradenie Chynorian prišlo deň pred aktívom klubov.
V najnižšej ôsmej lige evidujeme len šesť mužstiev. Ako sa vám na to pozerá?
Smutne. Nie je to dobré, ale nemáme s tým čo teraz urobiť. Pri zlúčení so siedmou ligou by došlo k veľmi vysokému počtu účastníkov a to až 19. Je to náborová súťaž, kde sú aj ihriská v o niečo horšom stave. V hlave máme nejaké alternatívy na riešenie. Ale musíme si odpovedať na otázku, či chceme kvalitu, alebo len to, aby kluby hrali len s najbližšími súpermi a mali svoje derby zápasy.
Akým smerom by sa podľa vás mal uberať náš futbal?
Určite cestou kvality. Preto sa aj v ostatným ligách snažíme spraviť niečo navyše pre zatraktívnenie a zlepšenie súťaží. Nie vždy však dostávame pozitívnu odozvu, čo je aj pochopiteľné. Nemôže sa všetkým všetko vždy len páčiť. Niekedy sa stretávame so značnou neochotou absolvovať trochu dlhšie cesty na zápasy. Aj preto som bol prekvapený, že neprišla napríklad žiadna námietka k úprave súťaží dorastu.
Dve pandemické prestávky kluby zatiaľ ustáli. Mohla by tretia priniesť ešte väčšie následky?
To sme si hovorili už pred tou druhou. Polročná pauza nikomu neprospieva. Možno sa to stane, možno nie. Nikto nevie, aká bude sila prípadnej tretej vlny. Máme už aj zaočkovaných, takže to nemusí byť až tak zlé.
Kde beriete inšpiráciu a energiu na všetky zmeny, ktoré ste už buď presadili, alebo ich ešte len chcete zaviesť?
Ponuku viesť ŠTK som dlhšie zvažoval. V predošlých rokoch sa príliš veľa zmien nedialo, takže aj to ma tiahlo k tejto činnosti. Chcel som sa pričiniť o inovácie, vylepšenia či zatraktívnenie futbalu. Zatiaľ som z odozvy výkonného výboru či klubov príjemne prekvapený. Človeka potom jeho činnosť viac napĺňa. Uvidíme, či tieto zmeny prinesú pozitívny dopad, alebo nie.

Oblastný zväz zaviedol pohárovú súťaž, z ktorej v iných regiónoch postupuje víťaz do Slovnaft Cupu. Ak budúci pohárový šampión bude mať tiež túto možnosť, čo sa stane v prípade, pokiaľ pohár vyhrá niektorý B-tím?
O tom rozhoduje výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu. Ten si riadi Slovnaft Cup. Súťažný poriadok s účasťou B-mužstiev však nepočíta. Hľadali sme preto riešenie, aby sme našli súlad medzi týmto a faktom, že u nás sa štart B-mužstvám nakoniec povolil. To nevyvolalo najpozitívnejšie reakcie. Snažili sme sa však zabezpečiť regulárnosť tým, že hráč, ktorý nastúpi v krajskej lige, už v našej pohárovej súťaži hrať za oblastné B-mužstvo nemôže. Ak by niektorý B-tím vyhral náš pohár a už budeme mať miestenku v Slovnaft Cupe pre víťaza, postupoval by neúspešný finalista.
Kde sa vzala myšlienka pohárovej súťaže?
Ideu pohára som mal v hlave už dlhšie. Videl som, že inde sa to hráva, že to ponúka zaujímavé zápasy a víťaz postupuje aj do Slovnaft Cupu. Kedysi sa v prvej polovici 80. rokov, ako súčasť zimnej prípravy, hrával Pohár OV ČSZTV (Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy). Hralo sa v skupinách s následnou nadstavbou.
Fungovalo to dva alebo tri ročníky. Ako člen komisie som sa snažil túto myšlienku priviesť k realite, respektíve zistiť záujem o ňu. Keď som bol poverený vedením ŠTK, tak som už prešiel k realizácii, k čomu napomohol aj výkonný výbor schválením tejto súťaže.

Finálové dejisko by mohlo pripadnúť tým najlepším štadiónom z regiónu. Kde si to viete vy predstaviť?
Určite by bolo krásne vyvrcholenie v Prievidzi. Mne sa však pozdáva aj myšlienka, že by sa striedala po roku Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou. Možno ich oslovíme, možno urobíme konkurz. Uvidíme. V hre sú však aj iné štadióny, ktoré by spĺňali podmienky, pripadne by to zapadlo do nejakej špeciálnej udalosti daného klubu.
K výrazným zmenám pred touto sezónou patrí aj zrušenie tabuliek a výsledkov prípraviek. Pomerne pálčivú tému ste vyriešili zdanlivo rýchlo a bez problémov. Je to tak?
Keby sme to riešili s klubmi, tak to bude asi inak. V Topoľčanoch sa o to snažili minulý rok, ale neuspeli, pretože proti boli najmä rodičia. Mali sme na tento krok pozitívne ohlasy. Dostávali sa k nám totiž informácie, že jeden klub odohral s piatimi hráčmi pomaly tri kategórie, pretože tlačili na výsledky. Konzultovali sme to s trénersko-metodickou komisiou, ktorá zrušenie výsledkov a tabuliek vrelo odobrila. Najmenšie deti majú hrať. A všetky. Na konci sezóny sa môže na záverečnom turnaji ukázať, kto ako pracoval.
Aké máte ďalšie ambície pri zlepšovaní futbalu v regióne?
Myšlienok a nápadov má ŠTK viacero, ale nemôžeme ich všetky uplatňovať naraz. To by bol veľký chaos. Už aj bez toho sú posledné sezóny pre pandémiu dosť hektické. Niektoré hracie systémy súťaží si možno otestujeme pri mládeži, aby sme klubom ukázali, že im vieme dať cestu, ktorá vedie k zlepšeniu všetkých. Ich odozva a záujem má svoj význam. Všetko je to dlhodobý proces. Budem rád, keď nám spolupráca bude fungovať nielen na zväze, ale aj medzi zväzom a klubmi tak, ako za doterajšie tri mesiace, čo som poverený vedením ŠTK. Bol by som však rád, keby svoje nápady vyslovili aj kluby. Som otvorený diskusiám o akomkoľvek vylepšení a zatraktívnení súťaže.