CIGEĽ. Krovinorezy, traktor, robotické kosačky a mnohé iné moderné stroje dnes ľuďom pomáhajú kosiť trávu. Stále sa však nájdu ľudia, ktorí kosia tradičným spôsobom, a to ručnou kosou.
Jedným z nich je aj starosta Cigľa Štefan Mjartan. K tejto práci sa dostal už ako dieťa. Vtedy jeho rodina okrem iného chovala aj kravičku, a preto potrebovali seno. Otec Štefana Mjartana postupne zaúčal do tajov kosenia ručnou kosou.
Najskôr kosil len rodinné pozemky. Postupne, ako naberal skúsenosti a bol starší, dostal sa aj ku koseniu pozemkov vtedajších štátnych majetkov. Nedostával za to peniaze, ale zbožie, ktorým kŕmili svoje zvieratká. „Tak som kosil so svojimi rovesníkmi, ale aj so staršími koscami. Spoznal som všetky lúky v okolí Cigľa,“ povedal Mjartan.
FOTO: Na Cigeľskej kose si zmerali sily kosci z celého Slovenska Čítajte Za rána za rosy
Kosec podľa neho musí mať nielen silu, ale aj rozum. Musí vedieť, koľko trávy na jeden oblúk zoberie, aby kosil pekne rovnomerne. Umením je aj správne naostrenie a naklepanie kosy.
„Za rána za rosy, dobre sa kosí. Takto sa to hovorí – a je to pravda. Ráno je tráva taká mokrejšia a naozaj sa dobre kosí. Na obed je suchá a to je veľmi ťažké,“ načrtol. Uviedol aj príklad z minulosti. Viacerí baníci chodili z Cigľa pešo po
