BRATISLAVA. Po tejto sezóne sa rozhodol zavesiť tenisky na klinec. Dôvodom však nebol vysoký vek ani zdravotné problémy.
Bílik ako rodák z Prievidze odišiel zo svojho mesta, keď mal iba 17 rokov. Vtedy začal úspešnú profesionálnu kariéru, počas ktorej nazbieral v našej najvyššej súťaži nie len cenné skúsenosti, ale aj vzácne kovy. Dnes už 34-roč-ný krídelník ukončil kariéru najmä preto, že potreboval pravidelný 12-mesačný príjem. Zostať na palubovke ho nepresvedčila ani komunikácia zo strany niektorých klubov.
Odchovanec hornonitrianskeho basketbalu vidí príčinu nízkeho počtu klubov SBL vo veľkom počte zahraničných hráčov, ktorých kvalita dnes už častokrát neprevyšuje schopnosti Slovákov. Kladie tak dôraz na výchovu mládeže.

Aktuálne sa basketbalu venuje už iba ako amatér. S výškou 194 centimetrov hráva 3x3 basketbal a živí sa prácou v banke. Niekdajšia opora Interu Bratislava žije so svojou rodinou v hlavnom meste.
Ako ste sa dostali k basketbalu?
K basketbalu ma doviedli rodičia. Boli pokusy o viaceré športy, ale keďže moja sestra hrávala v tom čase basketbal, stal sa víťazom aj u mňa.

Ktorými mládežníckymi klubmi ste prešli?
Za mládežnícke kategórie som hrával v BC Prievidza. V sedemnástich rokoch o mňa prejavil záujem Chemosvit Svit, kam som prestúpil, dokončil strednú školu a nakoniec tam začala moja profesionálna basketbalová kariéra.
Prezradíte nám meno vášho niekdajšieho vysnívaného klubu?
Vždy som obdivoval spolužiakov a spoluhráčov, ktorí neustále rozprávali o NBA a Eurolige. Ja som nikdy nemal svoj vysnívaný klub. Samozrejme, nejaké zápasy som si občas pozrel.