LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Najdôležitejšiu časť kariéry prežil v legendárnom pražskom klube, v druhej polovici 90. rokov šliapal po ligových trávnikoch v drese Prievidze. Miroslav Oršula si vďaka pôsobeniu v hlavnom meste Českej republiky zahral aj proti zvučným európskym klubom.
50-ročný Nováčan a rodák z Bojníc zažil na vlastnej koži československú futbalovú ligu a vystriedal niekoľko prvoligových a druholigových klubov na Slovensku a v Česku.
V detstve sníval o áčku Prievidze. Teraz ho čaká Fortuna liga Čítajte Na svoje pôsobiská má rôzne príjemné spomienky. Ani po vyše dvoch desaťročiach nezabudol, ako vtedajší FK Petrimex Prievidza porazil trnavský Spartak. Na prievidzský štadión si našlo cestu rekordných 8532 divákov.
Na časy, keď bol „pražským vojakom“, nespomína bývalý záložník náhodou. Šatňu zdieľal s legendou Juventusu Turín Pavlom Nedvědom či bývalým trénerom slovenskej reprezentácie Pavlom Hapalom. Mal možnosť spolupracovať s Ivom Viktorom – majstrom Európy z roku 1976 a vďaka svojmu zamestnávateľovi videl kus sveta.
Oršula dnes žije so svojou rodinou v Lehote pod Vtáčnikom a pracuje pre Technické služby mesta Prievidza. Náplňou jeho práce je koordinácia chodu futbalového štadióna a krytej plavárne. Popri zamestnaní sa venuje výchove mládeže v FC Baník Prievidza.
REGIONÁLNY FUTBAL: Prievidza do Bolerázu necestovala, Kanianka doma zaváhala Čítajte Ako ste sa dostali k futbalu a aká bola vaša kariéra?
V šiestich rokoch som začal hrávať k klube Elán Prievidza. Keď som bol starší žiak, prestúpil som do Novák a koncom mladšieho dorastu ma tréner Ilko zobral do Prievidze, kde som hrával za ligový dorast. Pred povinnou vojenskou službou som sa dostal do A mužstva a na vojnu som narukoval do VTJ Tábor, čo bola Dukla Praha B. Po roku ma prevelili a podpísal som zmluvu s Duklou, tam som pôsobil šesť rokov.
Následne som prestúpil do Terexu Kladno, kde som odohral jednu druholigovú sezónu. V DAC Dunajská Streda som hrával pod trénerom Sýkorom, odtiaľ som išiel do Baníka Prievidza a potom opäť do druhej českej ligy – Ratíškovice. Zavítal som aj do Slovana Bratislava, ale jeden deň pred podpisom zmluvy ma postretlo vážne zranenie – roztrhol som si väzy v kolene. V Rakúsku som hrával regionálnu súťaž za Askö Kaisersdorf, a keď som sa vrátil, rok som hral za Lehotu pod Vtáčnikom a pol roka za Cígeľ, kde som aj ukončil futbalovú kariéru.
Dosiahli ste na mládežníckej úrovni úspechy?
Áno, vtedy bol v Prievidzi silný ročník. V slovenskej dorasteneckej lige sme skončili druhí.
V čom sú podľa vás rozdiely vo výchove mládeže za vašich čias a dnes?
