Úraz ho nezlomil, na paralympiádach získal tri cenné kovy

HANDLOVÁ. Aktívneho športovca ťažký úraz nohy nezastavil. Peter Moravčík sa milovanému športu venoval aj naďalej, pričom to najlepšie ho ešte len čakalo. K medailám spod piatich kruhov pridal ďalšie trofeje, no k najcennejším úspechom radí plnohodnotnú výchovu svojich detí. V tomto roku ho ocenila aj Medzinárodná federácia paravolejbalu. Nielen o tom porozprával v rozhovore pre MY Hornonitrianske noviny.

Peter Moravčík (4 fotografie)

V detstve ste zrejme vykonávali viacero športov. Kedy ste sa začali aktívnejšie venovať volejbalu?

V šestnástich rokoch, keď som začal chodiť na strednú školu do Novák.

Aké iné športy vás ešte priťahovali?

Okrem volejbalu som hrával ešte futbal za Handlovú.

Úraz, ktorý vás pripravil o nohu, sa vám stal v 30 rokoch. Ako vyzerala vaša kariéra do tohto momentu?

Do osemnástich rokov som hrával futbal za Handlovú, pričom som od začiatku strednej školy hrával aj volejbal. Tomu som sa venoval aj po strednej škole, ale už v Handlovej. Nastupovali sme nielen v okresnej, ale aj v tretej lige.

Môžete nám ešte priblížiť váš úraz?

Stalo sa mi to v lete 1991, približne týždeň po tom, ako som sa s rodinou vrátil z dovolenky. Na nohu mi spadol bubon z kombajnu, pretože sa roztrhla reťaz. Spôsobilo mi to trieštivú zlomeninu ľavej nohy. Po troch dňoch ma previezli do Banskej Bystrice, kde ma operovali. Lenže som dostal otravu krvi, a preto som prišiel o nohu pod kolenom.

Rok po úraze ste už reprezentovali Československo na paralympiáde. Čím všetkým ste si za ten čas prešli?

Do decembra sa mi rana hojila. V januári som sa v Kováčovej vlastne naučil opäť chodiť, no a v máji som už bol na prvom sústredení paravolejbalistov v Bratislave.