PRIEVIDZA. Rozostupy na popredných priečkach tabuľky štvrtej ligy sú poriadne tesné. Jaslovské Bohunice – 23 bodov, Partizánske – 22 bodov, Lehota pod Vtáčnikom – 21 bodov, Radimov – 19 bodov (ale o dva zápasy menej). Je teda jasné, že ak sa súťaž obnoví, pôjde poriadne do tuhého. Postupovými kartami môžu miešať všetky štyri mužstvá. Pozornosť prievidzského okresu sa sústredí práve na Lehotu pod Vtáčnikom, ktorá môže do regiónu opäť priniesť treťoligové súboje.
Trénerovi Igorovi Slezákovi v už aj tak kvalitnom mužstve pribudli dve nové tváre. A musíme povedať, že ide o zvučné mená. Dres Baníkov v jesenných dohrávkach oblečie aj Vladimír Kováč a Marián Štrbák. Skúsený lodivod má tak so skladbou tímu príjemné starosti. Nielen o nich porozprával MY Hornonitrianskym novinám v nasledujúcom rozhovore.
Získali ste dve zvučné mená. Čo od nových hráčov očakávate a čo podľa vás prinesú do mužstva?
Každý jeden disponuje inými prednosťami, ktoré by mal vedieť na svojom poste využiť. Osobne dúfam najmä v stabilné výkony a pridanú hodnotu z pohľadu skúseností, ktoré obaja doposiaľ nazbierali. V ťažkých zápasoch, keď sa bude “lámať chlieb”, môžu byť pre nás rozhodujúce.
Viete už povedať, či budú obaja patriť do základnej zostavy?
Takto to s mojou osobou nefunguje. Každý si musí svoje miesto vybojovať výkonmi. Zásadne nesľubujem nič, čo nemôžem splniť. Neurobil som to ani pri iných hráčoch, s ktorými som napríklad hrával, pričom stále pôsobia u nás v klube. Nevidím žiadny dôvod na to, aby som niečo menil aj v tomto prípade.

Fanúšikom sa mohlo zdať, že je váš káder dostatočne silný, no ešte ste ho vylepšili. Panuje už teraz spokojnosť s personálnym obsadením každého postu?
Musím to trošku rozmeniť na drobné. Je absolútny prepych disponovať vo štvrtej lige takým širokým kádrom aký máme. Posty máme zdvojené, verím že kvalitne. Až čas ukáže, kto bude v akej forme, či možno nedôjde k nejakému preskupeniu a hráči nebudú alternovať na iných pozíciách, pretože budú v lepšej hernej pohode.
Pri prípadnom reštarte začínate hneď s náročným súperom (Jaslovské Bohunice). Do akej miery už máte jasno o základnej zostave?
Minimálne. Ale to sú v našom prípade práveže príjemné starosti. Tlak je vyvíjaný skôr na hráčov, ktorí sa musia o svoje pozície pobiť. Každopádne, ono sa to tak či onak vykryštalizuje časom samé.
V Lehote sa plne pracuje na postupe. Pociťujete preto tlak?
Zo strany vedenia absolútne žiadny. Tlak na svoju osobu si v prvom rade vytváram ja sám. Poviem to takto. Všetci máme nejaký cieľ, ktorý by sme chceli dosiahnuť, no do každého cieľa smeruje nejaká cesta.
Vnímam to tak, že tú cestu by si mali ľudia užívať najviac. Predstavte si, že budete chcieť ísť na Mount Everest, no miesto toho, aby ste zažili to dobrodružstvo a nástrahy pri stúpaní na vrchol, by ste sa naň dali vyniesť vrtuľníkom.

Za mňa žiadna radosť, ani pocit šťastia. Rovnako som presvedčený o tom, že je dôležité zlyhať, aby sme mali pocit zadosťučinenia po dosiahnutí úspechu. Nech už si myslí kto chce, čo chce, či máme takú alebo onakú kvalitu, chceme ísť od zápasu k zápasu s jasným zámerom - poraziť najbližšieho súpera a to “po našom”. Ako to celé nakoniec dopadne, je len vo hviezdach.
Otázka všetkých zvedavcov. Bude Lehota pod Vtáčnikom v budúcej sezóne v tretej lige?
V klube sa s funkcionármi o postupe absolútne nerozprávame. Skutočne si nepamätám na to, že by sme sa bavili o tom, že ideme postúpiť. No prial by som to nielen ľuďom z okolia, ktorí k nám chodia s očakávaniami vidieť dobrý futbal, ale najmä samotným hráčom.
Niektorí pôsobia v klube dlhší čas, preto by si opäť zaslúžili ďalší úspech, ktorý už mali možnosť zažiť pod trénerom Gašparovičom. Netreba zabúdať, že aj vďaka hráčom, ktorí obliekali dres Lehoty v minulosti a tomuto trénerovi, sme presne tam, kde sme teraz.