Dosiahli sme prvé stanovené méty. Som veľmi rád, že sa začína športovať, hovorí Róbert Šuník

PRIEVIDZA. V stredu 14. apríla ohlásili predstavitelia vlády návrat k organizovanému športovaniu v exteriéry. K vytúženému uvoľneniu opatrení, ale aj k stanoveniu presných pravidiel návratu na športoviská, smerovali aktivity iniciatívy Za návrat športu. Jedným z jej predstaviteľov je Róbert Šuník, súčasný prezident FC Baník Prievidza. MY Hornonitrianske noviny sa s ním pozhovárali nielen o doterajších úspechoch tohto športového hnutia, ale aj o budúcnosti.

V stredu sa rozhodlo o uvoľnení opatrení. Ako to hodnotíte?

Som rád, že aktivity všetkých subjektov, nás a aj štátnych športových autorít, viedli k prelomeniu ľadov. Od 19. apríla by sa malo začať športovať, ale to nič nemení na našom presvedčení, že športovať sa nikdy nemalo prestať a to najmä pri mládeži.

Považujete ohlásené uvoľňovanie za prvý úspech iniciatívy Za návrat športu?

Iniciatíva má viacero úspechov. Bola založená štyrmi osobami, ktoré sa vo vlastnom čase a za vlastné peniaze snažili prelomiť embargo športu. Úvodným úspechom bolo to, že sme sa dali dokopy. Potom vyzbieraných 12-tisíc podpisov petície a tiež to, že nás podporili slovenské športové osobnosti.

Patrí sem ale aj skutočnosť, že sme sa dostali do pozície rešpektovaného partnera v rokovaniach so štátnym tajomníkom pre šport Ivanom Husárom, či splnomocnencom vlády Karolom Kučerom. Všetky tieto veci sme dosiahli za relatívne krátke obdobie, čo považujem za veľké úspechy.

Petíciu ste už odovzdali. Dá sa ešte pokračovať v zbieraní podpisov?

Celý proces ešte nie je ukončený. Ľudia sa stále môžu podpísať. Teraz nevyvíjame žiadne propagačné aktivity, pretože si chceme počkať na to, čo sa dnes schváli (rozhovor sa uskutočnil 16. apríla).

Nemyslím si totiž, že sa bude športovať v režime 5+1, pretože sme najmä v kolektívnych športoch tlačili na párny počet. A tiež si nemyslím, že bude len šesť ľudí v exteriéri. Je tu ešte otázka veľkosti priestoru, no verím, že napríklad vo futbale bude môcť trénovať celá jedna kategória.

Online formou ste vyzbierali 12-tisic podpisov. Nechceli ste spraviť ešte masovejšiu kampaň?

Pri debatách so štátnymi autoritami sme pochopili, že už 10-tisíc podpisov nám dáva určitú rešpektovanú pozíciu. Otázka je, či a akým smerom pôjde iniciatíva v budúcnosti. Myslím si, že online priestor je super, ale najmä na informovanie. Možno, ak bude ďalšia petícia, tak bude v tlačenej forme. V takom prípade si myslím, že tie čísla budú vyššie. Veď približne 90 percent populácie športuje.

Očakávali ste pri spustení petície vyšší počet podpisov ako aktuálne máte?

Ako športovci chceme vždy viac ako sme dosiahli. Na začiatku sme si stanovili priority. Prvou bola méta 10-tisíc podpisov. Potom to, aby sme dokázali vyprovokovať politikov a štátne autority k tomu, aby nás a naše argumenty brali vážne. Oboje sa nám podarilo.

Inšpirovali ste sa v niečom aj iniciatívou Klíma ťa potrebuje?

To nie.

Zvažuje vaša iniciatíva v budúcnosti založenie organizácie, ktorá by sa zaoberala problémami športu?

Všetky otázky budúcnosti sú otvorené. Treba pripomenúť, že každý šport už má svoj zväz. Dokonca tu prebieha boj o strešnú organizáciu športu. Nemyslím si, že je v súčasnosti priestor pre amatérskych nadšencov ako sme my. Možno by mohlo existovať občianske združenie, alebo niečo podobné.

To, čo robíme, je cesta ako ukázať hlas amatérskeho športu. Občas mám pocit, že na veľkých alebo menších zväzoch zabúdajú na to, že majú reprezentantov vďaka kvantite, ktorá je práve v rekreačnom a amatérskom športe.

Bodaj by si raz aj politici uvedomili, že tejto úrovni športu treba dať väčšiu podporu. Od roku 1989 štát spravil veľmi málo. Vidíme to napríklad v počte a úspechoch našich profesionálnych športovcov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šuník: Nedal by som Kubíkovi toľko, čo vraj Lehota (otvorený rozhovor) Čítajte 

Pokiaľ by sa spoločnosť a postoj autorít zmenil, koľko podľa vás potrvá, kým zmeny prinesú výsledky?

Veru, musí sa zmeniť spoločnosť a jej chápanie športu ako fenoménu, ktorý má obrovské ekonomické, zdravotno-prevenčné, psychologické a tiež výchovné výsledky. Keď sa tak stane, určite si zvolíme aj politikov, ktorí to budú chápať. Potom sa môžeme začať baviť o tom, ako dlho to potrvá. Je to dlhá cesta, ale určite nie neprekonateľná. Možno aj k tomu budú smerovať naše aktivity.

Snažili ste sa o individuálne rozhovory aj s členmi pandemickej komisie?

Celý proces schvaľovania opatrení má tri stupne. Prvým je konzílium odborníkov. Považujem za chybu, že ten, kto ho tvoril, do neho dosadil len epidemiológov. Chýbajú tam ľudia z makroekonomiky, psychológie a tak ďalej. Ich návrh ide na pandemickú komisiu. Tá potom hlasuje o uzneseniach a odporúčaniach, ktoré na záver schvaľuje, odmieta alebo upravuje vláda.

Chceli sme diskutovať aj s ľuďmi z konzília či pandemickej komisie. S niektorými sa to podarilo, pretože sme sa stretávali aj na úrovni vlády. Vzhľadom na politickú situáciu posledných dvoch mesiacov bolo nakoniec najlepším riešením priniesť petíciu na úrad vlády.

Tým sme podporili aj aktivity športových zväzov, pretože tie nemajú založené ruky. Naša iniciatíva bola možno poslednou kvapkou, ktorá dodala celej aktivite športovcov dôraz.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Futbalový bonzáčik: Koho natreli kapitáni v 5. a 4. lige? Čítajte 

Nezaregistrovali sme priamu podporu vašej iniciatívy zo strany zväzov. Oslovili ste ich?

Oficiálne nás ako jediný podporil futsalový zväz. Ostatné sme neoslovovali. Bol by som rád, keby zväzy prišli s podporou samé od seba. Možno nedošlo k pochopeniu našej iniciatívy. Ale je to aj o kultúre a celom spoločenskom vnímaní.

Vysvetlím na príklade. V Česku mali mať vo štvrtok uvoľnené opatrenia, v piatok to minister zatrhol, ale už v pondelok šesť najväčších zväzov vydalo spoločné komuniké, kde žiadali vládu, aby spravila nápravu. Takto by to malo fungovať.

V hre je ešte stále mobilizovanie športovcov k športovému dňu. Ako by ste pokrývali mediálne mapovanie tejto činnosti?

Všetci by posielali fotografie. Rovnako ako keď nám vyjadrovali podporu zábermi so zavedenými heslami. Dokonca musím povedať, že už asi dva týždne brzdíme túto aktivitu. Kluby nás k nej už vyzývali. Dúfam, že sa k tomu nebudeme musieť odhodlať a dôjde k férovému a požadovanému nastaveniu pravidiel.

Nedávno váš kolega, Zdenko Kamas, zverejnil ostrý odkaz neprajníkom, ktorý však neskôr zmazal. Viete povedať, čo iniciatíve ľudia najčastejšie vyčítajú?

Príspevok som nestihol zachytiť, ale z reakcií na internete som pochopil, že to bolo ostrejšie vyjadrenie. Zdenko Kamas je jeden z tých, vďaka ktorému sme kompetentným dokázali, že šport nie je problém. On na základe usmernenia hygienika urobil štyri víkendy po sebe športové podujatia, ktorých sa zúčastnilo dokopy 90 detí. A výsledok? Nikto sa nenakazil.

Robí mravenčiu prácu, stará sa spolu s nami o naše stránky a asi ho vytočilo to, že sa nahromadili správy typu: veď ste nič neurobili, veď len šesť ľudí, aj tak by sa išlo podľa automatu. Som presvedčený, že keby iniciatíva nevyvíjala tlak, tak sa bude športovať možno za dva týždne a len v režime 5+1. No verím, že to bude úplne inak.

Máte dva silné komunikačné kanály. Zostanú aktívne aj po návrate do normálneho života?

Verím, že zostanú. Ešte sme o tom príliš nediskutovali, no tých tém v športe, ktoré treba riešiť, bolo už pred pandémiu veľa. Po nej ich bude ešte viac. Teraz vravíme: pustite nás športovať. Potom príde ekonomická otázka. Ak napríklad budú povolené zápasy bez divákov, ako sa postaráme o výpadky z príjmov? Tých tém je veľa. Verím, že s ľuďmi, s ktorými som sa spoznal, budeme aj naďalej pokračovať.

Iniciatíva Za návrat športu: Michael Mikloško, Zdenko Kamas, Igor Závodný a Róbert Šuník.