BOJNICE. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach bola v čase jej vzniku jedna z najmodernejších v Československu. V týchto dňoch si pripomína šesťdesiate výročie svojho vzniku. „Projektanti mysleli na všetko. Nielen na mierové obdobie, ale aj na mimoriadne situácie, ako napríklad vojnový stav,“ načrtol námestník riaditeľa pre ekonomicko-technický úsek bojnickej NsP Jozef Stopka.
Spolu s ďalšími pracovníkmi nemocnice nás zaviedol do jej podzemia, kde sa okrem iného nachádza aj kryt civilnej ochrany. „V podstate ide o nemocnicu pod nemocnicou. Okrem priestorov, kde mohli ľudia riadiť situáciu v zdravotníctve počas mimoriadnej situácie, sa tu dali robiť aj rôzne zdravotnícke zákroky,“ uviedol Stopka.
Podzemné priestory bojnickej nemocnice mali špičkové vybavenie. „Úkryt je úplne sebestačný. Nachádza sa v ňom dieselagregát, ktorý zabezpečuje zdroj elektrickej energie pri výpadku. Je tu aj vlastné vodohospodárstvo, ktoré zabezpečuje pitnú a úžitkovú vodu,“ priblížil Róbert Tryzna z bojnickej nemocnice. Kryt mohli vykurovať trojakými spôsobmi, a to elektricky, teplovodom a pomocou filtroventilačného zariadenia.
Súvisiaci článok Dušan Magdin: Vďaka novým sálam sa naše oddelenie dostalo do 21. storočia Čítajte Prepojené chodby
Celé podzemie bojnickej nemocnice je pospájané chodbami. Počas krízovej situácie sa tak ľudia mohli presúvať medzi jednotlivými budovami bez toho, aby museli vyjsť na povrch. Sieť chodieb totiž vedie do všetkých budov okrem jednej. Mimo klasických vstupov a výstupov do podzemia prostredníctvom schodov vedie z útrob nemocnice aj niekoľko núdzových východov. Ak by bol zavalený hlavný vchod, pomocou núdzového tunela sa ľudia mohli dostať von z podzemia. „Človek by tam išiel pokolenačky a vyšiel by niekde 20-50 metrov za budovou,“ opísal Tryzna.
V prípade mimoriadnej situácie sa mali v podzemí ukryť všetci pacienti aj personál nemocnice. Do krytu civilnej ochrany sa vstupuje cez dvoje protitlakové dvore, ktoré zabezpečujú hermetické uzatvorenie krytu. Druhý vstup je možný cez dekontaminačnú miestnosť, v ktorej by sa zabezpečovala dekontaminácia ľudí od bojových alebo otravných látok či od rádioaktívneho prachu. Kryt bol primárne určený pre riadiaci štáb. „Operačný sál pod zemou zriadený nebol, ale v prípade potreby sa dal presunúť. Problémom bolo zariadiť sterilné prostredie. Ale na bojový či núdzový stav by to postačovalo,“ priblížil Tryzna.
Súvisiaci článok Zuzana Baková: Naše oddelenie vidím ako budúceho slovenského tigra Čítajte Vzduch, elektrina aj voda
Okrem práce v zdravotníckom zariadení je Tryzna podpredseda Klubu priateľov civilnej ochrany Prievidza - Dobrovoľnej jednotky Chrenovec-Brusno, a tak nám o každom zariadení niečo povedal. Jedna miestnosť bola určená len pre dieselový agregát, ktorý zabezpečoval núdzový chod krytu a jeho priľahlých častí. „Tento agregát vyrobila Škodovka približne v roku 1970. Sú to lodné motory, ktoré sa dodnes v úkrytoch používajú,“ ozrejmil.
V ďalšej miestnosti je filtroventilačné zariadenie. Toto slúžilo na odizolovanie priestorov krytu od vonkajšieho prostredia. Pomocou zariadenia sa nasával z vonku vzduch. „Ten sa následne prefiltroval cez filtre, ktoré dokázali odstrániť bojové látky, biologické látky a rádioaktívny prach. Vzduch bol nakoniec pretlakom vháňaný do úkrytu,“ vysvetlil Tryzna.
V súčasnej situácii, keď sa nemocnice boria s plnou vyťaženosťou, sa natíska otázka, či by sa podzemné priestory nedali využiť a nepomohli by v boji s pandémiou koronavírusu.
„Tieto priestory momentálne nevyhovujú novým štandardom a predpisom v oblasti hygieny,“ skonštatoval Jozef Stopka.
