Kým naplno fungujú najvyššie súťaže vo futbale, hokeji, basketbale, hádzanej či volejbale, klubom, hráčom i fanúšikom z nižších súťaží zostávajú oči pre plač.
Zaujímali sme sa o to, ako fungujú v tejto ťažkej dobe najvyššie postavené kluby v Prievidzskom okrese – účastníci IV. a V. ligy.

Tréneri mužstiev pôsobiacich v štruktúrach Západoslovenského futbalového zväzu nám priblížili aktuálny život svojich klubov, ktoré akoby pre koronavírus upadali zo zabudnutia.
MY SME SA PÝTALI
1. Ako fungujú vaši hráči teraz? Dostali od vás nejaké plány?
2. Sú známe nejaké zmeny v kádri? Odchody, príchody?
3. Aký je váš realistický odhad, kedy sa začne hrať?
4. Futbal sa nehrá od polovice októbra, sme v lockdowne. Vy osobne ste museli zmeniť život, čo sa týka práce a obživy?
Igor Slezák, tréner OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom
1. Hráči išli spočiatku vo vlastnej réžii, po nejakom čase im boli predostreté rôzne formy rozvoja všeobecnej vytrvalosti, ktoré mohli, no nemuseli aplikovať počas individuálneho tréningu. Všeobecne sme však boli s trénermi presvedčení o tom, že je na samotných hráčoch a ich zodpovednosti, ako sa k danej situácii postavia.

2. Pribudol nový člen do trénerského kolektívu Dušan Oravec, z čoho máme obaja tréneri veľkú radosť. Príde totiž človek, ktorý má totožné videnie futbalu ako máme spolu s trénerom Hvojnikom, pričom som presvedčený o tom, že vďaka kvalite, ktorú má, nás môže oboch vedomostne posunúť. Tak isto je to človek, ktorý mi sedí po ľudskej stránke, takže aj z tohto pohľadu budeme určite silnejší. Čo sa týka hráčov, jeden je „na ceste”, menovať ale nebudem, kým sa veci oficiálne nedotiahnu do úspešného konca. Inak bude káder nezmenený.
3. Môj odhad je absolútne nepodstatný, lebo je čisto v hypotetickej rovine. Nedá sa nič predpokladať. Čo platilo ráno o 8:00, o 15 minút už nie je pravda. Snažím sa „netrýzniť” nádejou, že sa niečo zmení k lepšiemu, lebo tu všeobecne nie je žiadny záujem zo strany štátu o šport ako taký, takže aký odhad okolo futbalu? Niekedy mám doslova pocit, že sa futbal stal nástrojom na dokazovanie si autority. Dnes nikomu nevadí tristo ľudí v hypermarkete, no dvadsať ľudí na čerstvom vzduchu niekde na ihrisku s rozlohou 500 metrov štvorcových už predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Je to choré.
V ČLÁNKU SA DOČÍTATE NÁZORY OD:
Michala Mečiara - trénera Prievidze
Jozefa Kolenčíka - trénera Dolných Vesteníc
Tomáša Boška - trénera Kanianky
Mareka Beku - trénera Zemianskych Kostolian
Jozefa Strelku - trénera Handlovej