Som extrovert, ktorý rád strháva davy. Chcem ľuďom ukázať, že sny sa plnia, hovorí Michal Jantoška

PRIEVIDZA. Poslucháčom sa prihováral zo štúdia regionálneho rádia Beta. Burcoval davy zaplnenej športovej haly počas basketbalových zápasov, ale moderoval aj Banícke dni či oslavy storočnice prievidzského futbalu. Hlas Michala Jantošku je ľuďom z hornej Nitry dobre známy. MY Hornonitrianskym novinám teraz v rozhovore prezradil toho viac ako pri poslednej debate o jeho futbalovej kariére.

Napísali sme Napísali sme Pozreli sme sa na život amatérskeho futbalu vo vodách pandémie Čítajte 

Niekoľko tisíc Slovákov vám možno závidí, pretože ste mohli navštíviť futbalový zápas priamo na štadióne. Aké to bolo?

Objaviť sa na štadióne, nech je to v akejkoľvek podobe, je pre mňa v súčasnosti nesmierne vzácne. Cítil som, že som sa vrátil domov. Futbal je moje alter ego, a to aj napriek tomu, že som teraz nebol v úlohe hráča, ale komentátora. Bolo zaujímavé sledovať zápas z pozície nezainteresovaného človeka, ktorý krotí emócie, musí byť faktografický, priamy a zaujímavý. Tento uhol pohľadu bol skutočne obohacujúci. Závidieť však netreba. Je to možno výzva pre všetkých fanúšikov od Hradišťa až po Veľkú Maču, aby išli podporiť ich najbližší lokálny klub, keď to bude možné.

Michal Jantoška (5 fotografií)

V posledných mesiacoch sa začínate objavovať za komentátorským mikrofónom. Je práve toto činnosť, o ktorej ste snívali?

Ak mám byť úprimný, tak nie. Nikdy som sa necítil ako komentátor, ale skôr ako moderátor. Napríklad v štúdiu. Vďaka komentovaniu som futbal začal vnímať inak. Samozrejme, o tom môžu lepšie hovoriť moji kolegovia, no z prvej spätnej väzby viem, že menej je niekedy viac. Musím byt vecný, priamy a vedieť človeka strhnúť. Možno sa toto povolanie podceňuje. Veď len pomyslime na to, ako niektorí komentátori prinášajú informácie, ktoré by sme sa inak nikdy nedozvedeli.

Ako dlho vám trvá príprava pred komentovaním zápasu?

Pred mojím prvým zápasom mi príprava zabrala dve alebo tri hodiny. Pozrel som si štatistiky, najlepších strelcov či potenciálne prestupy. Vždy je to však individuálne a záleží to od zápasu. Pred mojím druhým stretnutím, ktoré som komentoval pre televíziu patriacu pod Slovenský futbalový zväz mi to trvalo jeden celý deň. Duel Liptovského Mikuláša a Bardejova sledovalo 1 500 ľudí, takže aj miera zodpovednosti bola vyššia.

V basketbalovom bulletine ste uviedli, že kultúrne gény ste zdedili po vašej mame. Čomu sa venovala?

Mamina bola speváčka. Síce nebola veľmi známa, no s kapelou hrali rôzne zábavy a svadby dokonca aj v zahraničí. Tieto gény, dar reči či formuláciu prejavu mám po nej. V tomto smere bola mojím vzorom a som veľmi vďačný za to, čo som po nej zdedil.

Venovali ste sa v detstve nejakej kultúrnej činnosti?

Áno. Mal som dar reči a takpovediac drzé ústa, takže som napríklad recitoval na súťažiach.