PRIEVIDZA. Fungovať môžu aj vďaka peniazom z Európskej únie. Okrem iných podporných schém sa v roku 2014 zapojili do Národného projektu Tvorba siete komunitných centier a podpora činnosti KC, ktorý bol financovaný z Európskeho sociálneho fondu.
Ako nás informovala štatutárna zástupkyňa Spokojnosti Monika Dessuet, počas tohto projektu boli jeden rok hradené mzdy pre štyroch pracovníkov prievidzského komunitného centra. V tom čase bolo zaujímavou aktivitou „Deti do slnka“.
Išlo o predprimárne vzdelávanie detí. Deti predškolského veku chodili do komunitného centra tak, ako by chodili do škôlky.
Pomáhajú komunite
Následne sa Spokojnosť zapojila do Národného projektu Podpora vybraných sociálnych služieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni, ktorý bol rovnako podporený z Európskeho sociálneho fondu.
V rámci tohto projektu fungovali v prievidzskom komunitnom centre traja pracovníci. Okrem úspešnej ´škôlky´ sa zamerali na vytváranie aktivít v rámci voľného času tamojších Rómov. Venovali sa dospelým, ale aj deťom a mládeži.
„Robili sme prevenčné aktivity. Zamerali sme sa najmä na sociálnu patológiu, pretože naši klienti žijú v rizikovom prostredí,“ uviedla Dessuet.
Záujemcom poskytovali poradenstvo, ktoré im pomáhalo pri osobných problémoch.
Riešili to, ako sa majú vzdelávať, ako sa uchádzať o prácu či riešiť doplnkové vzdelanie.
Asistovali im pri vypisovaní životopisov, žiadostí o zamestnanie a podobne.
„Postupne sme sa v roku 2019 prehupli do Národného projektu Budovanie odborných kapacít na komunitnej úrovni. Spomínané projekty na seba nadväzujú. Naša práca s dospelými aj deťmi pokračuje,“ načrtla Dessuet.
Keďže deti, ktorým sa venovali počas prvých dvoch projektov, postupne vyrástli, komunitné centrum sa v poslednom období viac venuje dospelým ľuďom.
Stále ide v rámci neho najmä o uplatnenie sa na trhu práce, ale aj o také oblasti života, ako riešenie osobného bankrotu.
Ako aj všetko naokolo, aj Spokojnosť výrazne zasiahla pandémia koronavírusu.
„Hneď pri prvej vlne sme išli do online priestoru. Začali sme robiť videá ako variť chutne, lacno a zdravo. Aby ľudia mali vyplnený čas, ale aby sa aj niečo naučili. Ďalej to bolo mnoho aktivít zameraných na sociálnu patológiu, ale najmä na osvetu ohľadom koronavírusu,“ priblížila Dessuet.
Dlhodobá práca
Zdôraznila, že ľuďom z marginalizovanej rómskej komunity sa treba pravidelne venovať. Žijú totiž v iných podmienkach a zvykoch ako väčšinová spoločnosť. Treba ich navádzať na to, aby deti vodili do škôl, učiť ich, ako sa majú s deťmi učiť.
Ak to nevedia, alebo nemajú záujem, v komunitnom centre sa s deťmi učia, kontrolujú im úlohy.
Odmenou pracovníkom centra je napríklad to, keď deti, s ktorými sa takýmto spôsobom učili, majú už vlastné deti alebo dokonca vnúčatá a na nich vidia správne návyky.
Spomínané aktivity sú však len zlomkom toho, čo pracovníci Spokojnosti komunite poskytli. Dôležité pri všetkom je správna komunikácia a rešpektovanie ľudí navzájom. Pracovníci centra musia pri všetkom myslieť na to, aby na ľudí netlačili. Ak im niečo prikážu, neprinesie to žiadaný efekt. Ak im budú pomáhať a rozhodnutia ľudí budú dobrovoľné, prídu aj výsledky.
Nie je to však krátkodobý proces, ale za rokmi fungovania Spokojnosti sú výsledky. Ľudia z Ciglianskej cesty sa viac zaujímajú o prácu a aktívne ju hľadajú. K lepšiemu sa zmenila aj čistota sídliska.
„Keď spravíme brigády, ľudia sú ochotní prísť a všetko vyčistiť. Zlepšil sa exteriér, nie je tu toľko výkalov. Čistejšie sú aj vchody bytoviek. Okrem výnimiek, deti chodia pravidelne do školy. Zlepšila sa práca s triednymi učiteľkami. Keď detí nemôžu ísť do školy, tak sa doučujú,“ vymenovala Monika Dessuet niektoré očividné zlepšenia, ktoré za posledné roky nastali.
