Aké boli vaše futbalové začiatky?
Ako sedemročného ma zapísal otec do Prievidze. Povinnosti si potom vždy zariadil tak, aby bol na každom tréningu aj zápase, čo mi niektorí spoluhráči závideli.
Chcel, aby som sa čo najviac zlepšoval, a tak mi vybavil popri tom ešte aj trénovanie v Lazanoch.

Po prechode do dorastu som však nehrával. Na rok som sa presunul do Ráztočna. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol. Keďže tam nebol rozdelený dorast na mladší a starší a ja som mal len 15 rokov, znamenalo to, že som hrával aj s o tri rokmi staršími.
Paradoxne mi to však pomohlo v tom, že po roku po návrate do Prievidze ma zaradili rovno do staršieho dorastu. Tu sa mi natoľko darilo, že som chodil ako 18-roč-ný už aj s mužmi. V tej dobe FK mesto Prievidza hrával druhú najvyššiu súťaž.

Ako by ste zhodnotil v krátkosti svoju futbalovú cestu?
Prvú zmluvu som podpísal doma v Prievidzi. Moje šťastie však netrvalo dlho, pretože nám po pár týždňoch zavreli prezidenta klubu. Klub sa dostal do problémov a pomaly sa začal rozpadať. V tej dobe mi veľmi pomohol Vlado Helbich, ktorý ma dotiahol do Dudiniec. Bol to klub, ktorý mal postupové ambície, a aj keď sme neprehrali celú časť súťaže, postup nám ušiel o bod.