BYSTRIČANY. Súčasný tréner A-mužstva malej dediny v okrese Prievidza má toho vo futbale pochodené dosť. Niekdajší reprezentant Slovenska bol aj pri úspešnom počínaní Petržalky v Lige majstrov. V rozhovore pre MY Hornonitrianske noviny si však pospomínal na viacero cenných chvíľ.
Začnime od úplného začiatku. Spomeniete si ešte na vaše futbalové sny?
Keď som bol malý, sníval som len tom byť futbalistom. To sa mi splnilo. Myslím si, že čo sa týka kariéry, dieťa nesníva vždy o konkrétnom klube. No za fakt, že mám za sebou až takú kariéru, som nesmierne rád.

Bývalý reprezentant Pavol Vavrík si spomenul na to, ako ste mu vedeli vašimi kľučkami poriadne zamotať hlavu. Pamätáte si ešte na obrancov, ktorých ste ľahšie „točili“ prípadne vám aj povedali, aby ste im to už nerobili?
Nemal som vyhliadnutých hráčov, na ktorých by som ochotnejšie skúšal kľučky či rôzne triky. Do každého zápasu som šiel s tým, aby som podal čo najlepší výkon. Ak boli obrancovia vytočení či sklamaní, že som ich trošku „povytáčal“, tak to bolo pre mňa mierne potešenie. Ani so žiadnou osobnou konfrontáciou som sa nestretol. Samozrejme, keď som nastupoval proti bývalým spoluhráčom, tak sme nevynechali podpichovačky. Spomeniem napríklad už nebohého Maroša Čišovského, s ktorým sme vždy pri vzájomných stretoch na ihrisku žartovali a doťahovali sa.
Kde ste počas kariéry zažili najlepší kolektív?
Jednoznačne v Petržalke a to v časoch nášho postupu do Ligy majstrov. Nehovorím, že sme boli extra skvelí hráči, ale myslím si, že ten postup oveľa viac stmelil kolektív. Potom sa k nám ochotnejšie priklonilo aj šťastie. To bol dokaz toho, že sme boli partia, ktorá ťahala za jeden povraz.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako vnímal tréner Vladimír Weiss oslavy postupu skupinovej časti Ligy majstrov
- V čom bolo Rusko výnimočné
- Ako sa vyrovnával so zraneniami
- Prečo nepôsobil v žiadnom z klubov elitných európskych líg
- Či zostáva ako tréner v Bystričanoch