PRIEVIDZA. Pred 25 rokmi sa na Olympijskom štadióne v Amsterdame snažili hráči Hajduku Split postúpiť do semifinále Ligy majstrov. Milionárska súťaž vtedy fungovala so súčasným názvom ešte len tretí rok. Ako prvý Slovák si známu hymnu "Champions League" vypočul bojnický rodák a čerstvý päťdesiatnikKAROL PRAŽENICA , ktorý chcel s chorvátskym majstrom vyradiť neskoršieho víťaza celej súťaže. V rozhovore pre MY Hornonitrianske noviny si spoľahlivý obranca a v súčasnosti tréner na voľnej nohe, zaspomínal na sezóny, keď ako hráč tímu z mesta Split zbieral jeden úspech za druhým.
S futbalom ste začínali v Prievidzi. Ako si na to spomínate?
Hrával tam môj otec. Ako malý chlapec som s ním chodil na tréningy alebo na jeho zápasy. V šiestich alebo siedmich rokoch som nastúpil do prípravky a postupne pokračoval do ďalších kategórií. V 14 rokoch som sa presunul do Partizánu Banská Bystrica a potom do Dukly Banská Bystrica.
Kde si vás všimli tréneri z Banskej Bystrice?
V tých časoch sa robili žiacke výbery okresov. V rámci kraja sme potom hrávali medzi sebou turnaje. Tam začala moja cesta. Na jednom takom turnaji si ma všimol kouč Peter Benedik, ktorý ma zavolal do Banskej Bystrice, kde trénoval. Bol to dobrý krok. Ako žiaci sme boli majstri Slovenska aj Československa a rovnaký úspech sa nám podaril aj v doraste.
Sprevádzal prestup do Banskej Bystrice stres a strach z nového prostredia?
Nad tým som nerozmýšľal. Bral som to ako novú výzvu a posun do lepšieho mužstva. Partizán Banská Bystrica reprezentoval kvalitu. Hráčov som poznal z okresných turnajov. Prevažovala vo mne emócia z toho, že idem do lepšieho klubu, kde mám šancu sa zviditeľniť. Začiatky síce neboli ľahké, no nemám žiadne negatívne spomienky. Keď chce človek niečo dosiahnuť, tak sa prispôsobí.
Do vrcholového futbalu ste vstúpili v Banskej Bystrici. Nasledovala pražská Slavia a potom chorvátsky Hajduk Split. Ako ste vnímali záujem tohto tímu?
Do Prahy som prestupoval ako 20-ročný. K tomu mi pomohlo hrávanie v československej “dvadsaťjednotke“, kde sme mali silný ročník. V Nitre sme zdolali Francúzov 1:0, pričom za nich vtedy hral aj Zinedine Zidan. Šesť hráčov z nášho tímu potom prestúpilo do Slavie. Po dva a pol roku sa objavil záujem viacerých klubov. Veď v Prahe ste viac na očiach. Mňa zastupoval manažér, ktorý hájil aj Vladimíra Šmicera. Ten mal kontakty na ďalších ľudí a vďaka jeho iniciatíve sa zrodil prestup do Hajduku Split.
Boli ste prvým Slovákom, ktorý si zahral Ligu majstrov. Asi ste v tej chvíli boli v centre pozornosti športovej verejnosti.
Liga majstrov sa vtedy skôr rozbiehala. Ešte nemala taký cveng ako teraz, no stále to bolo známa súťaž. Hrali ju navyše len majstri jednotlivých krajín. My sme ako víťaz chorvátskej ligy mali možnosť nastúpiť v predkole a uchádzať sa o miestenku v základnej skupine. A áno, na Slovensku sa vtedy o tom hovorilo.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako sa Hajduk Split pripravoval na Ligu majstrov
- Ktoré hviezdy Ajaxu bránil Karol Praženica
- Ako vnímal mentalitu chorvátskeho národa
- Aké odmeny zinkasovali hráči za úspešné výsledky v Lige majstrov
- Aký bol život futbalistu v Chorvátsku
