KANIANKA/KOŠ. Naštudovaním hry Kamenný chodníček začal písať svoju históriu košovský divadelný súbor. Ochotníci dnes nesú meno po hercovi Stanislavovi Chrenovi a ich činnosť sa spája s celoslovenským festivalom seniorského divadla či zmenou pôsobiska do Kanianky pre poddolovanie Koša (okres Prievidza).
"Náš divadelný súbor minulý rok oslávil 100. výročie svojho založenia, takže sa môžeme pochváliť, že sme vznikli o rok skôr ako Slovenské národné divadlo," povedal Viliam Kurbel, vedúci Divadelného súboru Stanislava Chrena, ktorý sa kedysi volal Folklórno-divadelný súbor Košovan.
Prvú divadelnú hru v Koši tak odohrali ochotníci podľa neho v roku 1919, išlo o Kamenný chodníček od Ferka Urbánka pod režijným vedením tamojšieho pána farára, dôstojného pána Jána Tvrdého. "Táto divadelná hra sa potom hrala ešte štyrikrát a štvrtý raz sa hrala už tu v Kanianke pod mojou réžiou. Štvrtá verzia Kamenného chodníčka pritom mala najviac repríz v histórii košovského divadla," priblížil. Hru predviedli ochotníci v tzv. Orolni alebo spoločenskej miestnosti a údajne im ako javisko slúžili sudy.
"Boli aj také obdobia, že sa v Koši nahrali štyri divadelné hry v rámci roka, teda sezóny, ktorá začínala na Štefana a končila fašiangami. Hral spolok zväzu žien Živena, zväzáci, požiarnici aj osvetová beseda," priblížil Kurbel. Za svoju históriu podľa neho ochotníci za 100 rokov odohrali 126 hier pod taktovkou 24 režisérov.
Jedným z režisérov, ktorý sa zapísal do pamäte divadelníkov, bol i Marián Šeliga. V súbore dnes pôsobí i jeho dcéra Ivana Rybanská. "I doma koľkokrát s nami nacvičoval scénky. Pamätám si z detstva, že sa texty kedysi prepisovali z LP platní. V nedeľu sme mávali skôr i obed, pretože bolo treba chodiť chystať kulisy," spomenula.
História súboru je spätá i s poddolovaním Koša pre banskú činnosť, v 80. rokoch 20. storočia sa tak 90 percent hercov presťahovalo z Koša do Kanianky. Súbor nesie meno približne desať rokov po Stanislavovi Chrenovi, ktorého poznajú ochotníci z celého Slovenska. Košovských ochotníkov si Chren obľúbil, zoznámil ich s teatrológom Michalom Kováčom - Adamovom, pre ktorých upravil ľudovú hru Svätá Dorota do divadelnej podoby.
S kanianskym súborom je spätá i dlhoročná pracovníčka v kultúre Amália Lomnická. S ochotníkmi spolupracuje už dlhé roky. "Dramaticky som upravovala hru Divožienky od Jána Soloviča, hra mala celoslovenskú premiéru práve v Kanianke. Pokračovali sme hrou podľa textov Milana Lasicu Listy Emilovi, ktorú sme nazvali Pozdravy zo starobinca," ozrejmila Lomnická. Tento divadelný súbor podľa nej niekedy žartom nazývajú v dobrom gerontický. "Je to silná komunita, udržali sa tu celé desaťročia, je teda prirodzené, že ide o starších ľudí," podotkla. Jednou z posledných spoluprác Lomnickej so súborom je hra na motívy Rysavej jalovice od Martina Kukučína. Dej je zasadený práve do regiónu hornej Nitry.
Súbor je spätý i s celoslovenským festivalom seniorského a ľudového divadla Stanislava Chrena, ktorý sa každoročne koná v Kanianke. Ochotníci sa môžu pochváliť i viacerými oceneniami, vyhrali celoslovenskú prehliadku Divadelná hra Jána Roháča, na Gorazdom Močenku získali za hru o svätej Dorote osobitnú cenu, predstavili sa i na Dňoch slovenskej kultúry v Rijeke. V súčasnosti má divadlo 20 členov.
