PRIEVIDZA. Vladimír Figura pochádza z Bošáce, čo je dedina v okrese Nové Mesto nad Váhom. S hornonitrianskym futbalom je spätý vďaka pôsobeniu v Novákoch a v Prievidzi. Prežil tu dobré, ale aj zlé časy. Pozoruhodným faktom je to, že v Prievidzi chytal druhú ligu ako 43-ročný. Futbalovú dlhovekosť má zaiste v krvi, veď kopačky na klinec zavesil ako 56-ročný.
Ako vyzerala vaša cesta medzi tri žrde?
Futbal som hrával odmalička. Rodičia mi kopávali loptu už ako malému chlapčekovi, keď som naučil stáť na nohách. Doma sme mali veľký dvor, kde mi otec pri stodole tiež kopával. Brankárom som bol už od žiačika.
Mali ste v detstve brankársky vzor?
Samozrejme, bol to Dušan Keketi, ktorý chytával v Trnave.
Kedy ste nadobudli pocit, že by ste sa futbalom mohli živiť?
Približne vtedy, keď som dostal ponuku z Trenčína. Išiel som chytávať do ligového dorastu, takže som nad tým postupne uvažoval.
Stretli ste sa počas vašej kariéry s niečím, čo politici za totality zakazovali športovcom?
Niečo také som zažil iba raz. Keď som bol v Banskej Bystrici na vojenčine, tak sme ako “dvadsaťjednotka“ mali ísť na sústredenie do Talianska. Predtým mal každý hráč pohovor, kde nám prízvukovali, že aj keby nás niekto kontaktoval, tak nemáme skúšať žiadne somariny.
Všimli ste si rozdiely v podpore športu pred a po roku 1989?
Určite, pred revolúciou to bolo lepšie. Dotácie do športu boli povinné, každý podnik poskytoval nejaké peniaze. Vtedy s tým nebol problém. Teraz žiaľ je. Športu sa určite darilo v tom čase viac.
AJ TOTO SA DOČÍTATE
• Ako to bolo s protestným odchodom hráčov v zápase s Báčom
• Aké futbalové prostredie bolo v Novákoch
• Čo nefungovalo v Topoľčanoch
• Aký je recept na futbalovú dlhovekosť
