PRIEVIDZA. V poslednom období sme zaznamenali viacero podnetov od čitateľov, ktorí sa sťažovali na nepovolený výrub drevín, alebo, naopak, s vypílením stromov chceli pomôcť. O viacerých z nich ste sa dočítali v minulých vydaniach novín.
Išlo napríklad o žiadosť o vypílenie stromov za garážami na Nábreží Jána Kalinčiaka či, naopak, o obavu z nepovoleného výrubu na Necpalskej ceste v Prievidzi.
S takýmito žiadosťami sa pravidelne stretáva aj prievidzský mestský úrad. Preto sme oddelenie výstavby a životného prostredia požiadali, aby nám priblížilo fungovanie procesu výrubu drevín.
Ako informovala referentka životného prostredia Lenka Haragová, o výrub drevín môže požiadať vlastník, majiteľ, prípadne nájomca pozemku, na ktorom drevina rastie. Nájomca musí mať však takéto právo zakotvené v nájomnej zmluve.
Ak o výrub stromov žiada človek, ktorý pozemok s drevinou nevlastní alebo ho nemá v nájme, potrebuje súhlas vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu pozemku.
Súvisiaci článok Výrub stromov v Prievidzi sa niektorým ľuďom nepáči Čítajte Výrub musia povoliť
Podľa platnej legislatívy sa žiadateľ musí obrátiť na príslušný orgán ochrany prírody a krajiny, ktorý je vecne príslušný. Vo väčšine prípadov je to mestský či obecný úrad alebo okresný úrad.
„Žiadosť sa podáva písomne a musí spĺňať všetky náležitosti podľa zákona,“ zdôraznila Haragová.
Následne úrad každú žiadosť samostatne eviduje a posudzuje. Dôležitú úlohu pritom zohráva to, či je zámerom žiadateľa výrub drevín na súkromnom pozemku, alebo výrub na pozemkoch vo vlastníctve či užívaní samosprávy.
„Mesto môže vydať povolenie na výrub drevín rastúcich mimo lesného pôdneho fondu. Na výrub drevín na pozemkoch vo vlastníctve či užívaní mesta Prievidza je potrebné rozhodnutie, ktoré nám vydáva iný orgán ochrany prírody. Tento orgán určuje okresný úrad,“ priblížila Haragová.
Môže vás zaujať Začína sa vykurovacia sezóna, hasiči varujú ľudí pred možnými rizikami Čítajte Presný proces
V prípade súkromných pozemkov ešte pred vydaním povolenia musí samospráva zámer vyrúbu drevín zverejniť.
Následne sa vykoná obhliadla drevín určených na výrub za účasti účastníkov konania a je vydané rozhodnutie s podmienkami výrubu a aj náhradnej výsadby.
Ak má ísť o vypílenie drevín na pozemkoch samosprávy, žiadosti sa postupne zbierajú. Počas toho pracovníci úradu každý jeden strom opätovne premerajú, určia alebo preveria druh dreviny, ako aj parcelu, na ktorej strom rastie.
Koncom roka podáva mesto Prievidza hromadnú žiadosť na orgán ochrany prírody, ktorý mu určí okresný úrad. „Orgán posúdi všetky dreviny samostatne a následne vydá rozhodnutie, dreviny povolené a nepovolené na výrub. Prebehne verejné obstarávanie a dreviny sa vyrúbu. Celý proces má určené zákonom stanovené lehoty, ktoré nie je možné urýchliť,“ vysvetlila Haragová.
Ako podotkla, často sa stretávajú s tým, že žiadosti obyvateľov sú neúplné a neobsahujú kompletné informácie podľa zákona. To výrazne sťažuje administratívne postupy.
Ľudia často očakávajú, že výrub drevín môžu urobiť kedykoľvek. Podľa platnej legislatívy je na to vyčlenené len určité obdobie. Ide o čas vegetačného pokoja, ktorý je stanovený od 1. októbra do 31. marca.
Iné termíny platia v prípade opiľovania stromov. Rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako päť centimetrov sa vykonáva vo vegetačnom období, teda od 1. apríla do 30. septembra.
„V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín, alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku. Na opiľovanie stromov sa nevyžaduje povolenie.
Opiľovanie drevín má byť vykonané odborne spôsobilou osobou, aby nedošlo k poškodeniu dreviny,“ skonštatovala Haragová.
Môže vás zaujať Ivan sa našiel. Bez váhania pomohol v žene v núdzi, tá ho hľadala cez internet Čítajte Za dekapitáciu hrozia pokuty
Ľudia si nesmú zamieňať opiľovanie a výrub stromov. V prípade neprimeraného opílenia už ide o takzvanú dekapitáciu stromov. Ide o poškodenie stromov, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie.
„V správnom konaní Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa za takéto konanie ukladajú pokuty,“ vysvetľuje Lenka Haragová.
