Nadpis šedého boxu
- S akými sabotážami sa československí experti v Angole museli vyrovnať
- Ako prebiehalo násilné zajatie Čechoslovákov
- Čo všetko zajatci prežili počas 86-dňového transportu
- Ako zajatie zvládali deti
- Kedy sa zajatci dostali domov a či František Zlocha zanevrel na Angolu
PRIEVIDZA. Známy prievidzský pilot, organizátor majstrovstiev sveta v bezmotorovom lietaní a ikona prievidzského letiska má mimoriadne plodný a zaujímavý život. Mnohí však netušia, že v minulosti bojoval o svoje zdravie a život vo vojnou zmietanej Angole, kde bol zajatý spolu so svojou manželkou a kolegami. Na krajinu napriek mrazivým spomienkam nezanevrel, niekoľkokrát sa do nej dokonca vrátil. FRANTIŠEK ZLOCHA.
Aké ste mali detstvo?

Vždy ma zaujímala história, cestovanie a poznávanie. Ako dieťa som rád počúval príhody svojich rodičov a starých rodičov, ktorí chodili za prácou do zahraničia. Otec pracoval v uhoľných skladoch v Prahe, neskôr v nováckych chemických závodoch, ku ktorým som vďaka nemu prirodzene aj ja získal vzťah. Sám som sa tam potom zamestnal a pracoval som v odbore elektrochémia až do dôchodku.
Odtiaľ ste sa dostali aj do Angoly?
Dostal so sa do kádrových rezerv ministerstva priemyslu, ktoré ma v roku 1979 s ďalšími odborníkmi vyslalo v rámci medzinárodnej technickej pomoci do Angoly.
Čo bolo vašou úlohou v rámci tejto pomoci?
Z bývalého Československa tam vycestovala skupina tridsiatich ľudí z rôznych odvetví. Šiesti sme boli z chemického priemyslu. Za úlohu sme dostali postaviť na nohy a obnoviť výrobu vo vojnou zničenej továrni. V tom čase totiž v Angole zúrili ozbrojené konflikty medzi samozvanými vodcami z južnej a severnej časti krajiny. Na prácu, ktorá by za normálnych okolností trvala aj dva roky, sme dostali čas dva mesiace.
Stihli ste to?