Piatok, 18. september, 2020 | Meniny má EugéniaKrížovkyKrížovky

Letná súťaž s Hornonitrianskym múzeom: Z geologického archívu Zeme

Pradávne dejiny modrej planéty sú zapísané v horninách a skamenelinách organizmov. Tie vytvárajú geologický archív Zeme, ktorý rozpráva o udalostiach odohrávajúcich sa pred miliardami rokov, ale i o tých, ktoré sa odohrali celkom nedávno. V ôsmom pokračovaní sa vydáme na cestu do novoveku Zeme – do štvrtohôr, ktoré sú érou človeka. Začali sa pred 1,8 milióna rokov trvajú do súčasnosti. Delia sa na: pleistocén, holocén a antropocén

Sánka pleistocénneho megacicavca mamuta srstnatého. 
Sánka pleistocénneho megacicavca mamuta srstnatého. (Zdroj: HNM v Prievidzi )

Na začiatku štvrtohôr pokračoval posun kontinentov až do ich súčasnej podoby. Podnebie v pleistocéne sa výrazne zmenilo. Striedali sa obdobia zaľadnení s dobami medziľadovými. Vymenilo sa najmenej 20 cyklov glaciálov a interglaciálov.

Glaciály trvali 40- až 100--tisíc rokov, interglaciály boli výrazne kratšie, trvali

10- až 20-tisíc rokov. V chladných obdobiach prebiehala tvorba ľadovcov.
Počas zaľadnení došlo na kontinentoch k pohybu klimatických pásem, s ktorými súviseli i zmeny a presuny spoločenstiev rastlín a živočíchov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najvýraznejšou črtou kvartéru bola evolúcia rodu Homo a vývoj ľudskej spoločnosti. Rozvoj hominidov vyústil v Afrike druhom Homo habilis. Z neho sa vyvinul Homo erectus, ktorý opustil africký kontinent a rozšíril sa v Eurázii.

Najstaršie nálezy primitívneho Homo sapiens, staré 350-tisíc, rokov objavili v Maroku. Prvý objav pod-druhu Homo sapiens neanderthalensis pochádza z Nemecka z jaskyne v Neanderovom údolí.

Neandertálci žili v celej Európe, Ázii aj Afrike pred 230- až 30-tisíc rokmi. Nález poddruhu Homo sapiens sapiens pochádza z lokality Crô-Magnon vo Francúzsku. Telesná stavba kromaňoncov starých 34-tisíc rokov sa nelíši od dnešného človeka.

Pleistocén: vek človeka (1,8 milióna rokov – 10-tisíc rokov)

Pleistocén bol dynamickým útvarom, v ktorom sa periodicky striedali chladné a suché ľadové doby s teplými a vlhšími medziľadovými dobami. Zmeny podnebia mali vplyv na organizmy, ktoré sa prispôsobili novej klíme, migrovali do priaznivejších oblastí, alebo vyhynuli. Výrazné ochladenie nastúpilo v strednom pleistocéne.

Skryť Vypnúť reklamu

V predpolí ľadovcov sa počas glaciálov rozprestierali pásma tundier porastené machmi, lišajníkmi, zakrpatenými vŕbami, brezami a dryádkami, ďalej boli pásma tájg s ihličnanmi a pásma trávnatých stepí. Faunu reprezentovali megacicavce – mamuty, nosorožce, soby, pižmone, bizóny, ktorým sa vyvinula dlhá srsť.

Z menších živočíchov to boli líšky, rosomáky, zajace, bobry a iné. Pri ústupe ľadovcov v interglaciáloch nastúpila vlhká teplejšia klíma, v ktorej sa šírila vegetácia s bujnejúcimi lesmi. Teplomilnú faunu zastupovali lesné slony, hrochy, nosorožce či dodnes žijúce srnce, daniele, diviaky a iné.

Osobitnú skupinu tvorili kone, zubry, jelene, vlci, ktoré sa dokázali prispôsobiť rovnako teplej i chladnej klíme, podobne ako skupina jaskynných levov, medveďov a hyen, ktorá však v závere pleistocénu vyhynula. Inteligentní hominidi pokračovali vo vývoji a s ich rozvojom na kontinentoch zmizli i veľké cicavce.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovensko v štvrtohorách

Fosílny materiál kvartérnych suchozemských stavovcov je osobitou ukážkou pestrosti vyhynutého života v najmladšom geologickom období.

K najvýznamnejším lokalitám patria Strekov, Nová Vieska, Senec, Trenčianske Bohuslavice, Dreveník i mnohé jaskyne; v Gánovciach bol objavený i výliatok a v Šali úlomok lebky Homo neanderthalensis.

Skameneliny najtypickejšieho pleistocénneho megacicavca mamuta srstnatého v podobe fragmentov končatín, stavcov, rebier, klov či zachovaných zubov boli objavené i na hornej Nitre spoločne so stovkami nálezov pracovných nástrojov neandertálcov, ktorí obývali re-gión v paleolite. V travertínoch a ich sypkých varietách v Prepoštskej jaskyni, Kostnici či Hradnej kope sa fosílie mamuta vyskytovali spoločne s kostrovými zvyškami leva jaskynného, nosorožca srstnatého, medveďa jaskynného, hyeny jaskynnej, jeleňa obrovského, zubra stepného či zástupcov vtákov, plazov, obojživelníkov a iných.

Veľmi dôležitými kvartérnymi skamenelinami sú drobné ulitníky, ktoré patria všeobecne k najlepšie zachovaným fosíliám tejto epochy.

Súťaž pre vás

Súťaže s Hornonitrianskym múzeom sa môže zúčastniť každý, podmienkou je správna odpoveď na otázku, doručená do desiatich dní písomnou cestou na adresu redakcie – Námestie slobody 22, Prievidza, 971 01, spolu s kupónom príslušného kola. Správne odpovede sa zaradia do zlosovania a z každého kola vylosovaný výherca získa vecné ceny. Mená výhercov uverejníme dve čísla po kole s otázkou. Všetky výhry odovzdá riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi priamo v múzeu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  2. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  7. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  8. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  10. Home (ale aj) Office
  1. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  3. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  4. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  5. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  6. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  7. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  8. Prečo sa kanalizácia v našich mestách upcháva, keď prší?
  9. MetLife je jednou z najsilnejších poisťovní
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  1. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 34 210
  2. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 27 895
  3. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 18 139
  4. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 16 664
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 13 846
  6. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 12 313
  7. Zažite liečivú silu minerálnych vôd. Obľubovali ich aj králi 10 491
  8. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 10 484
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 10 096
  10. Edícia autorov denníka SME: Malá kniha o zvieratách 3 8 445
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

V Liešťanoch nanovo osadili pamätnú tabuľu

V uplynulých dňoch na Obecnom úrade s kultúrnym domom v Liešťanoch nanovo osadili pamätnú tabuľu, ktorá má budúcim generáciám pripomínať, akú obeť museli priniesť aj občania obce Liešťany za vybojovanú slobodu.

KOMERČNÝ ČLÁNOK

FOTO+VIDEO: Revízor Lukáš Latinák vyčaril úsmevy cestujúcim v modrých autobusoch

V strede týždňa cestujúcich v Prievidzi a okolí navštívil nezvyčajný revízor. S kovbojským klobúkom a rúškom na tvári im lístky skontroloval obľúbený herec Lukáš Latinák.

Je ich desať, ale len jeden sa stane Učiteľom Slovenska 2020

3. ročník ocenenia Učiteľ Slovenska bol podľa organizátora Komenského inštitútu mimoriadne úspešný z hľadiska počtu nominácií a prihlášok.

Otvorili nový železničný tunel. Prezrite si, ako trať vidí rušňovodič

Previezli sme sa po novom železničnom úseku o niečo skôr.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V trstenskej nemocnici sú koronavírusom infikovaní zdravotníci

Vedenie Hornooravskej nemocnice prijalo prísne protiepidemiologické opatrenia.

Otvorili nový železničný tunel. Prezrite si, ako trať vidí rušňovodič

Previezli sme sa po novom železničnom úseku o niečo skôr.

FOTO: Pripravme sa na zvýšenú premávku. Otvorili nový most v Komárne

Most Monoštor, ktorý spája Slovensko s Maďarskom cez rieku Dunaj pri meste Komárno je najvyšší na Dunaji.

Už ste čítali?