V rozhovore sa dočítate:
- Aký poklad našiel v dome na konci dediny
- čím je Hájiček jedinečný a nezameniteľný
- čo má Emil Trgiňa spoločné s piesňou Daj Boh šťastia tejto zemi
- akú má folklór budúcnosť
CHRENOVEC-BRUSNO. Hudbu miluje od detstva, očarili ho viaceré žánre, no skončil pri folklóre. Nové trendy podľa neho ľudovú hudbu dehonestujú, on preto pokračuje v línii, ktorú pred rokmi začal. Folklórny súbor Hájiček sa vďaka nemu stal slovenským unikátom. EMIL TRGIŇA.
Kedy ste získali vzťah k hudbe?
Ivan Sýkora: Je toho veľa, čo treba vyčistiť, pretože ten chliev je obrovský Čítajte Budoval som si ho už od detstva. Pamätám si, ako som s mamou zametal gánok a spolu sme si spievali. Vždy ma pútala nielen ľudová hudba, ale prakticky všetky žánre. Ako chlapci sme chodili z hudobnej školy v Jalovci, pritom som hral na harmoniku a spievali sme. V šesťdesiatych rokoch k nám začali prenikať piesne zo západu, na gitare sme si ich hrávali s kamarátmi. Počas štúdia v Bratislave som si nahrával najväčšie hity a stal som sa jedným z prvých fonotékarom v okrese.
Kto je fonotékar?
