Nedeľa, 18. apríl, 2021 | Meniny má ValérKrížovkyKrížovky

Letná súťaž s Hornonitrianskym múzeom: Z geologického archívu Zeme

V štvrtom pokračovaní sa vydáme na cestu do staroveku Zeme – do prvohôr.

Kôra fosílneho stromovitého plavúňa z karbónu. Kôra fosílneho stromovitého plavúňa z karbónu. (Zdroj: HNM v Prievidzi )

Trvali od 543 do 245 miliónov rokov a delia sa na šesť periód: kambrium, ordovik, silúr, devón (staršie prvohory) a karbón, perm (mladšie prvohory).

Mladšie prvohory sa začali krátko po devónskom vymieraní. Začiatkom karbónu ešte existovali dva veľké kontinenty Gondwana a Euramerika, ktorých spojením vznikla obrovská Pangea. Zrážky kontinentov sprevádzalo variské vrásnenie spojené so vznikom pohorí. Vytvorenie superkontinentu a centrálneho horstva v perme sa obmedzil prístup vlhkých rovníkových vzdušných prúdov, čo výrazne ovplyvnilo podnebie na celej planéte. Výsledkom bolo rozšírenie púští v severnej Pangei (severná Európa a Severná Amerika).

Skryť Vypnúť reklamu

Karbón: vek močiarov (354 – 290 miliónov rokov)

Pre karbón bolo typické podnebie so značnými teplotnými rozdielmi medzi rovníkovými a polárnymi oblasťami.

V moriach pokračoval búrlivý rozvoj koralových útesov a ďalších spoločenstiev bezstavovcov.

Predátormi vôd sa stali žraloky. V humídnej klíme bujnel život na pevnine.
V obrovských rozľahlých močiaroch dominovali stromovité prasličky, plavúne, paprade a ojedinelé kordaity, predchodcovia ihličnanov.

Vo vlhkom horúcom podnebí vznikli prvé tropické pralesy. Postupným hromadením rastlinnej hmoty sa tvorili rašeliniská s ložiskami čierneho uhlia.
Najvyšší obsah kyslíka v atmosfére v celej histórii planéty – až 35 %, bol jednou z príčin objavenia sa suchozemských megačlánkonožcov – vážok, škorpiónov či stonožiek. Existenciu vzdušných predátorov uhoľných pralesov podmienila i absencia dravých stavovcov zastúpených v karbóne len obojživelníkmi. V priebehu periódy k nim pribudli plazy, ktoré kládli vajcia mimo vodného prostredia, čo im umožnilo osídliť súš.

Skryť Vypnúť reklamu

Perm: koniec jednej éry (290 – 245 miliónov rokov)

Počas permu pokračoval život v moriach, ale svoj význam už strácali niektoré skupiny bezstavovcov. Boli medzi nimi tabulátne a rugózne koraly, graptolity i trilobity. Rastlinstvo malo skôr karbónsky charakter s prevahou výtrusných stromovitých prasličiek a plavúňov. Nastupujúca klíma púštneho rázu spôsobila vysúšanie veľkých močiarov. V rovníkových pásmach ešte načas pretrvávali bujné tropické lesy, kde sa tvorilo uhlie. Po kolapse uhoľných pralesov a rapídnom poklese obsahu atmosferického kyslíka vážky a ďalší megahmyz vyhynuli. Vo vegetácii sa objavili nahosemenné ginká a cykasy. Počas zaľadnenia južnej pologule sa hlavnou zložkou flóry chladnejších oblastí stali nízke ihličnany – glosopteridy. Obojživelníky postupne vytlačili tetrapodné plazy, akými boli pelykosaury s chrbtovými plachtami. V perme sa objavili i cicavcom podobné terapsidy a archosaury, ktoré sa dokázali prispôsobiť chladnejšej klíme.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozsiahla permská vulkanická činnosť spojená s uvoľnením obrovského množstva oxidu uhličitého a následným globálnym oteplením spôsobili v poradí tretie hromadné vymieranie organizmov v dejinách Zeme.

Zánikom 96 % druhov všetkých morských organizmov, 75 % druhov suchozemskej fauny a 50 % druhov flóry sa ukončil perm i celá geologická éra prvohôr.

Slovensko v karbóne a perme

V karbóne pokračovalo variské vrásnenie, ktoré spôsobilo výraznú vulkanickú činnosť i granitoidný plutonizmus. Vznikli žulové masívy dnešných jadrových pohorí Západných Karpát (tatrikum), vrátane Strážovských vrchov, Žiaru, Malej Fatry či Tribeča v regióne hornej Nitry. Len južné okraje (gemerikum) boli zaliate morom, v ktorom prebiehala sedimentácia flyšu a v plytkých moriach sa usádzali karbonáty, neskôr premenené na magnezity (Jelšava, Ochtiná) a siderity (Nižná Slaná, Rudňany, Gelnica).

V tropickej klíme sa tvorili menšie sloje čierneho uhlia (Veľká Tŕňa). Doznievanie variskej orogenézy začiatkom permu podnietilo sopečnú činnosť.

Zvetrávaním vynorených horninových masívov vznikali v podmienkach púštnej klímy kontinentálne usadeniny, často s typickou pestrou farbou, ktoré dnes tvoria obal jadrových pohorí Západných Karpát. V gemeriku sa v lagúnach tvorili ložiská sadrovca a anhydritu (Novoveská Huta, Poráč).

Produkty permských sopiek – bazalty (melafýry) – sa nachádzajú na mnohých miestach krajiny vrátane horného Ponitria (Nitrianske Sučany). Skameneliny živočíchov obývajúcich teplé karbónske moria sa zistili v lokalitách z okolia Jelšavy a Ochtinej – trilobity, ramenonožce a viacero druhov koralov; z Dobšinej – lastúrniky, ramenonožce, goniatitové hlavonožce, trilobity, dierkavce a z Rudnian i Jelšavy pochádzajú ojedinelé nálezy papradí a prasličiek. Permské fosílie sa doposiaľ na Slovensku nenašli.

Súťaž pre vás

Súťaže s Hornonitrianskym múzeom sa môže zúčastniť každý, podmienkou je správna odpoveď na otázku, doručená do desiatich dní písomnou cestou na adresu redakcie – Námestie slobody 22, Prievidza, 971 01, spolu s kupónom príslušného kola. Správne odpovede sa zaradia do zlosovania a z každého kola vylosovaný výherca získa vecné ceny.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  3. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  4. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  5. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  6. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  7. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  2. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  3. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  4. AURES Holdings sa vydáva na západ
  5. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  6. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  7. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Reverzné inžinierstvo na FVT
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 51 967
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 653
  3. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 18 086
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 9 981
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 711
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 730
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 867
  8. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 848
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 7 218
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 6 247
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Ilustračné foto.

Najkrajšia fotogaléria týždňa :)

12 h
Festival s názvom Vládca času.

V tomto období sa konával Medzinárodný festival duchov a strašidiel na Bojnickom zámku. Chodievali ste pravidelne? Nájdete sa na niektorej z fotiek?

17. apr
Primárka RDG oddelenia Zuzana Šošková.

Lekárka upozornila, že v minulosti množstvo žien z neopodstatneného strachu neabsolvovalo preventívne mamografické vyšetrenie a dôsledky boli častokrát tragické.

17. apr

Od pondelka 19. apríla sa nebude zákaz vychádzania uplatňovať na návštevu maloobchodných predajní a prevádzok, ktoré budú po novom otvorené.

16. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Martinčanka úprimne o tom, aké tienisté stránky prináša život s peknou tvárou.

4 h

Svadbu mladomanželov z Turca sprevádzali aj lavíny.

15. apr

Horčica sa stala pevnou súčasťou slovenskej kuchyne. Každý národ má tu svoju, Francúzi dijonskú, Nemci svoju žltú a Slováci majú liptovskomikulášsku.

15. apr

Už ste čítali?