V rozhovore s Jozefom Ďurčenkom sa dočítate:
- Prečo musí byť pôrodník aj psychológom
- Koľko novorodencov ročne umrie v bojnickej nemocnici a prečo
- Ako vníma nové trendy v pôrodníctve
- Čo hovorí na to, že je považovaný za prísneho a nekompromisného človeka
- Prečo bol odvolaný z postu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia
- Aké má plány do budúcnosti
Kedy ste sa rozhodli byť lekárom?
V roku 1970, bol som žiak ôsmej triedy, keď mi operovali slepé črevo. Lekári vtedy mojim rodičom povedali, že majú obavy, že ide o rakovinu. To sa našťastie nepotvrdilo a vtedy som si povedal, že budem robiť medicínu a že ju budem robiť poriadne, na sto percent. Aby som pomáhal ľuďom.
Prečo ste si vybrali pôrodníctvo?
Lebo deti sú najväčšia radosť. Mám ich rád.

Neľutovali ste niekedy výber profesie?
Je to ťažká práca. Mesačne som odrobil aj tristošesťdesiat hodín so službami, ale neľutujem. Moja práca ma baví a teší ma, že za celý môj profesný život mi umrelo iba jediné dieťatko s vrodenou vývojovou chybou pečene nezlúčiteľnou so životom.
Koľko detí ste odrodili?
Viem to len odhadom, počet sa blíži k piatim tisícom. To je veľká dedina alebo malé mestečko.
Ako dlho pôsobíte v bojnickej nemocnici?
Spolu tridsaťsedem rokov. Do roku 2004 ako lekár a potom 16 rokov na poste primára.
Odrodili ste dve generácie detí. Zmenili sa za ten čas rodičky?
Mladá generácia je náročnejšia a citlivejšia, ide to s dobou. Sú nové praktiky, ktoré nám pôrodníkom niekedy sťažujú život, ale taká je doba. Nedá sa to ale hodnotiť vo všeobecnosti, každá žena je iná a každá má iný prah bolesti. Niektoré spolupracujú ukážkovo, iné menej.
Vplýva na to aj vek prvorodičiek?
Faktom je, že ženy rodia vo vyššom veku. Podľa starých učebníc viac ako 28-ročná žena bola označená za starú prvorodičku. Potom sa to zdvihlo na tridsať rokov, teraz sú označované ako primipara vetus, teda stará prvorodička, ženy nad 35 rokov.
V čom je to iné, keď žena rodí v 25 rokoch a 35 rokoch?