BOJNICE. Mladú ženu v päťdesiatych rokoch minulého storočia komunisti sledovali, vypočúvali a odsúdili. Rovnako aj je otca. Väzenskej nálepky sa nevedeli zbaviť ešte dlho. Roky po prepustení boli pod drobnohľadom štátnej bezpečnosti, príbuzní sa od nich zo strachu odvrátili, z pracovníčky v banke sa stala robotníčka v ovocnej škôlke.

Nezlomilo ju to a svojej viery sa odmietla vzdať aj za cenu, že by ju znova zavreli. Vydala sa za muža, ktorý bol tiež nepriateľom režimu, prežili spolu niekoľko desaťročí. Dnes krúti hlavou nad tým, že bývalí komunisti stále sedia vo vysokých funkciách a ľudia sa z minulosti nepoučili.
Sen si splnil nakrátko
Marta Lihotská pochádzala z chudobnej prievidzskej rodiny, otec bol zámočník, neskôr chodil ako robotnícky majster za prácou do Rakúska a Čiech. Mama bola upratovačka. Mala troch starších bratov, najstarší žil v Handlovej, druhý v Čechách a tretí, Rudolf, sa dal na kňažskú dráhu. V Nitre vyštudoval gymnázium, odtiaľ emigroval do Rakúska a dostal sa až do Ríma, kde bol v roku 1957 vysvätený za kňaza. Dva roky pôsobil ako misionár v Anglicku, kde ochorel a v roku 1962 zomrel na urémiu ako 33-ročný. Jeho rodinu nepustili nielen na vysviacku, ale ani na pohreb. Práve Rudolf sa stal jedným z dôvodov, prečo boli jeho blízki väznení.