Staršie prvohory sa začali krátko po rozdelení starohornej Pannotie na prakontinenty –Gondwana (dnešná Čína, India, Antarktída, Austrália, Afrika, Južná Amerika), Laurentia (Severná Amerika) a menšie pevninské bloky Sibéria, Baltika (severná Ázia, Európa) a Avalonia (Británia, Írsko). Svetový oceán pokrýval až 85 % zemského povrchu. Kolízie kontinentov sprevádzali vrásnenia so vznikom kaledónskych horstiev. Klíma bola teplá, ale koncom ordoviku došlo k ochladeniu a kontinentálnemu zaľadneniu Gondwany.
Kambrium: vek explózie života (543 – 490 miliónov rokov)
V plytkých kambrických moriach došlo k explozívnemu rozvoju všetkých dnes známych kmeňov bezstavovcov. Medzi živočíchmi dominovala mäkkotelová fauna. Množstvo malých organizmov spoločne nazývaných planktón boli zdrojom potravy pre nové skupiny živočíchov s pevnými schránkami chrániacimi ich mäkké telá. K najstarším zástupcom patrili archeocyáty, konulárie, článkonožce, koraly, hubky, mäkkýše, ramenonožce a iné. Najrozšírenejšie opancierované trilobity s vyvinutou schopnosťou videnia tvorili až 60 % kambrickej fauny. V závere obdobia sa objavili primitívne stavovce podobné rybám – bezčeľustnatce s vnútornou chrupavkovou kostrou. Rastlinstvo reprezentovali len morské riasy a sinice. Impozantný rozmach morského života v kambriu spôsobila pravdepodobne výrazná zmena chemizmu vody a zvýšenie obsahu kyslíka. Pusté kontinenty boli stále bez života. V epikontinentálnych moriach sa tvorili najmä vápence, pieskovce, bridlice a pod. V horúcej klíme kambria s teplotou až do 50 °C vznikali i ložiská kamennej soli. Vulkanická a magmatická aktivita vyprodukovala množstvo vyvrelín spätých s najbohatšími ložiskami nerastov v histórii planéty. Čiastočné zaľadnenie v závere periódy spôsobilo vymieranie organizmov.
Ordovik: vek rozmanitosti života (490 – 443 miliónov rokov)
Biodiverzita bezstavovcov v teplých šelfových moriach ordoviku dosiahla vrchol, ktorý sa v histórii Zeme už viac nezopakoval. Vhodné podmienky umožnili rozvoj morských útesotvorných koralov, rias a hubiek, ktoré doplnili novovzniknuté machovky. Objavili sa ďalšie druhy trilobitov, planktónových graptolitov i prvokov a rozvíjali sa i rybovité stavovce. V ordoviku sa vyvinuli i najstaršie moderné typy ostnatokožcov – hviezdovky, hadovice a ježovky. Veľký rozmach zaznamenali ramenonožce, ostrakody. Predátormi morí boli obrie článkonožce – eurypteridy s telom dlhým 2 m a nautiloidné hlavonožce s priamou i mierne stočenou schránkou. Prvýkrát sa objavili primitívne machy, lišajníky a huby. Ordovické rastlinstvo preniklo do postupne sa vytvárajúcich sladkovodných bazénov na okrajoch kontinentov. Morské podmienky boli priaznivé pre sedimentáciu karbonátov, piesčito-ílovitých usadenín s ložiskami rúd, čierneho uhlia i ropy. Zemská kôra sa zväčšovala intenzívnym vulkanizmom a magmatizmom.
Na konci ordoviku došlo k prvému masovému vymieraniu organizmov, ktoré súviselo s nárastom gondwanských ľadovcov, v dôsledku čoho sa znížila hladina oceánu o viac ako 100 m a teploty klesli na najnižšie v histórii Zeme. Vyhynulo približne 75 % druhov trilobitov, 60 % druhov koralov, asi 50 % druhov ramenonožcov a iných zástupcov morskej fauny.
Slovensko v kambriu a ordoviku
Najstaršie horniny rádiometricky datované na 470 miliónov rokov spadajúce do periódy ordoviku sa nachádzajú v oblasti gemerika Centrálnych Západných Karpát. Metamorfity starších prvohôr budujú východnú časť rozsiahleho horstva Slovenské rudohorie. Pôvodne mohutné, hlbokomorské, rytmicky sa striedajúce vrstvy pieskovcov a ílovcov boli neskoršími vrásneniami premenené na metapieskovce, kvarcity, fylity a iné. Z produktov lávy – dacitov, bazaltov, ryolitov a vulkanoklastík, ktoré vychrlili sopky na okrajoch kontinentov, vznikli metabazalty, metaryolity, metatufy tzv. porfyroidy. V slabo premenených fylitoch sa vo viacerých lokalitách Slovenského rudohoria zachovali najstaršie skameneliny Slovenska – morské mikroorganizmy neistého systematického postavenia, ale i fosílni zástupcovia dierkavcov ordovického veku.
Súťaž pre vás
Počas leta každý týždeň uverejníme v MY Hornonitrianskych novinách článok spolu so súťažným kupónom. Súťaže s Hornonitrianskym múzeom sa môže zúčastniť každý, podmienkou je správna odpoveď na otázku, doručená do desiatich dní písomnou cestou na adresu redakcie – Námestie slobody 22, Prievidza, 971 01, spolu s kupónom príslušného kola. Správne odpovede sa zaradia do zlosovania a z každého kola vylosovaný výherca získa vecné ceny.
Mená výhercov uverejníme dve čísla po kole s otázkou.
Všetky výhry odovzdá riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi priamo v múzeu.
Autor: Katarína Keratová, Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
