BOJNICE. V súčasnosti má 10-násobný paralympijský medailista rodinu a dve deti, participuje na projekte pomáhajúcom zdravotne znevýhodneným občanom a tiež sa pokúsil o politickú kariéru.
V novembri ste si poranili koleno, ako to aktuálne vyzerá s vaším plným návratom do tréningu?
V týchto dňoch som absolvoval rehabilitácie a regeneráciu v bojnickej nemocnici. Postupne zranené koleno zaťažujem už aj v posilňovni. Zatiaľ všetko vyzerá fajn. Koncom augusta by som sa mal dostať už aj na sneh.
Mužský hokej v Prievidzi končí Čítajte Ako by mohla vyzerať vaša najbližšia sezóna?
Určite bude dosť zložitá, keďže som po zranení a stále je vo svete koronavírus. Ešte nevieme ani to, aký bude samotný kalendár. Sú však rôzne varianty. Odvíjajú sa od toho, aké opatrenia budú v jednotlivých krajinách. Majú byť majstrovstvá sveta v Nórsku, čo by bol vrchol sezóny a bude aj niekoľko kôl svetového pohára. Jedno z nich bude aj v Pekingu, čo bude akýsi test pred budúcoročnými paralympijskými hrami.
Prípravkásky turnaj na počesť Stanislava Kmeťa Čítajte Viete povedať aj to, kde sa môžete najbližšie súťažne predstaviť?
Podľa navrhovaného plánu od trénerov by som mal byť v decembri v Pitztali na európskom pohári a hneď potom v St. Moritzi vo Švajčiarsku. Pohrávam sa však s myšlienkou, že by som sa v novembri zúčastnil takých menších pretekov v Holandsku, aby som sa rozjazdil.
Spolupráca s navádzačom je pre vás zaiste kľúčová. Do akej miery závisí váš úspech na ňom?
Úplne stopercentne. On je vlastne zodpovedný za to, aby ma doviedol do cieľa. Keď spraví niekde chybu, vypadávam aj ja.
Trať musí prejsť dostatočne rýchlo, aby ma nebrzdil, ale zase nie až príliš, aby mi neušiel. Pre neho to možno nie je až taký fyzický výkon. Skôr ide o mentálnu pripravenosť.
Výkon navádzača je niekedy dôležitejší ako výkon pretekára.
