HORNÁ NITRA. Takmer denne je na obrazovke známej celoslovenskej televízie. Prináša informácie najmä z regiónu hornej Nitry, ale jeho rajón tvorí celý Trenčiansky kraj. Pavol Čertík informuje o veselých situáciách, ale aj tragédiách.
Prvé pôsobenie Pavla Čertíka bola regionálna televízia v Prievidzi. Tam začínal v roku 1998. „Hľadali športového redaktora. Prihlásil som sa a konkurz som vyhral. Bola náhoda, že niekoho hľadali a zobrali mňa. Chcel som to skúsiť a drží ma to dodnes,“ spomenul na svoje prvé skúsenosti s prácou v médiách.
Bývalý baník Ján Procner: Drevu som dal obraz aj zvuk Čítajte Následne sa približne tri roky podieľal na príprave známej relácie Ryby, rybky, rybičky pre Slovenskú televíziu. Popritom začal pracovať ako regionálny redaktor pre Televíziu Joj. Tam je dodnes, už osemnásť rokov.
Napriek tomu, že mal ponuky odísť do Bratislavy, ostal verný prinášaniu správ z regiónu. „Je mi tu fajn, nikdy by som odtiaľto neodišiel. Som hrdý na to, že tu žijem. Nechápem ľudí, ktorí nadávajú na Prievidzu alebo tento región. Vždy mám dobrý pocit, keď sa sem vraciam, napríklad z dovolenky. Alebo keď idem z Bratislavy a vidím tabuľu Trenčiansky kraj, tak si poviem, konečne som doma. Mám to tu rád,“ pousmial sa novinár.
Zvieracie bodky
Spočiatku sme Pavla Čertíka videli najmä v závere spravodajských relácii. Tie totiž patrili takzvaným zvieracím bodkám, teda reportážam o mláďatkách či správach z bojnickej zoo. Takýchto reportáží pripravil viac ako tisícdvesto. Napriek tomu, že zvieracie bodky sa už nerobia, takýto druh správ je stále obľúbený.
Nie sme hyeny
O novinároch sa často hovorí, že sú to hyeny. Chodia na miesta, kde niekto prišiel o život a robia o tom reportáže pre verejnosť. Čertík sa za hyenu nepovažuje.
„Označujú nás tak ľudia, ktorí sa tomu nerozumejú. A sú to práve ľudia, ktorí si nešťastie fotia ako prví, ako prví ho dychtivo sledujú v správach,“ priblížil.
Zdôraznil, že aj keď ku tragickým prípadom vyráža často, k udalostiam pristupuje s pokorou a k ľuďom s ohľaduplnosťou.
„Keď niekto niekomu zomrie, beriem to tak, ako keby sa to stalo mne. Človek sa
