Unikátna nádielka: Na balkónoch jedného bytu zahniezdili dva sokolie páry

PRIEVIDZA. V jedenásťposchodových panelákoch na Dlhej ulici v Prievidzi hniezdia sokoly myšiare vcelku radi. Na balkóne Františka Zlochu už vychovávajú svoje mladé dvanásť rokov po sebe.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Búdky pre vtáky nahrádzajú chýbajúce staré lesy. Najviac ich je na hornej Nitre Čítajte 

Táto sezóna dravcom praje a Zlochovci majú na balkónoch až dve sokolie rodinky. Majiteľ bytu má teóriu, prečo sa k nemu dravce už roky pravidelne vracajú. „Byt je na jedenástom poschodí. Okrem toho majú u nás vtáky pokoj, keďže tu často nie sme,“ myslí si.

Spočiatku sokolom nevenoval prílišnú pozornosť, pred niekoľkými rokmi však oslovil ornitológov, ktorí chodia dravce každý rok krúžkovať.

Doteraz sokoly odchovali najviac päť mláďat, Keď nebol dostatok potravy, pán Zlocha sokolíky prikrmoval kuracím mäsom.

Neprekážajú mu

Tento rok môže na jednom balkóne sledovať tri asi trojtýždňové mláďatká, ktoré by mali do týždňa z hniezda vyletieť. Na druhom sa samec so samičkou striedajú pri sedení na piatich vajíčkach, z ktorých by sa o týždeň mali vyliahnuť mláďatá.

Napriek tomu, že vtáky robia neporiadok a sčasti strpčujú majiteľovi život, neprekážajú mu. „Po tom, ako vyletia, opäť balkóny upraceme. Máme radosť z toho, keď vidíme vyrastať mláďatká,“ vysvetlil s tým, že keď má čas, sadne si k oknu a sleduje dravce. „Mám to také prírodné divadlo,“ doplnil.

Ornitológ Roman Slobodník povedal, že sa často nestretáva s tým, aby v rámci jedného bytu hniezdili dva páry sokolov. Podľa neho to naznačuje, že tu majú vhodné podmienky a dosť potravy a preto sa navzájom tolerujú. To, že sa rešpektujú môže byť aj asynchrónnym hniezdením, teda že jeden pár už má vyliahnuté mláďatá, zatiaľ čo druhý zatiaľ sedí na vajciach.

Čím viac hrabošov, tým viac sokolov

„Najdôležitejším predpokladom na úspešné hniezdenie sokolov je pokoj a dostatok potravy. Živia sa najmä hrabošom poľným, ktorý má svoje cykly a zdá sa, že na hornej Nitre sa mu tento rok darí,“ vysvetlil ornitológ a doplnil, že tešiť sa môžu aj poľnohospodári, ktorým hlodavce spôsobujú škody.

„Vlani bola na juhovýchodnom Slovensku kalamita hraboša, bol na mnohých miestach premnožený. Sokoly tak mali dostatok potravy, preto dokázali prežiť a tento rok veľa párov zahniezdilo.“

Z vajíčok v kvetináči by sa do týždňa mali vyliahnuť mláďatá sokola myšiara. (zdroj: Jana Wurstová)

Ako každý druh voľne žijúceho vtáka je aj sokol myšiar zákonom chránený. Ľudia, ktorým sa usadí na balkóne, by ho preto mali rešpektovať a do hniezd mu nezasahovať.

Ak sokoly na balkóne nechcú, treba počkať a po vyhniezdení zamedziť ďalšiemu prístupu vtákov na balkón.

Ako v prípade každého chráneného živočícha, ľudia nesmú siahať nielen na vtáky, ale ani na vajíčka či mláďatá. Manipulácia s chránenými živočíchmi je porušením zákona. Nie je preto možné zničiť hniezdo s vajcami či mláďatami.

Stavajú búdky

Ornitológovia sa často stretávajú s tým, že rodina sokola na balkóne prijme, no keďže z hygienického hľadiska to nie je najpríjemnejšie, pristupujú k inštalácii búdok alebo boxov, kde sa špina hromadí a jednoduchšie odstráni.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bojnická Zoo si pre výsledky súťaže vyslúžila kritiku verejnosti Čítajte 

Sokoly pôvodne hniezdiace na skalách nachádzajú na balkónoch výškových budov dobré podmienky na odchovanie potomstva.

„Sú veľmi plastické na spolunažívanie s človekom. Spočiatku síce odlietajú, no napokon si dokážu na prítomnosť ľudí úplne zvyknúť.

Často sa stretávame s tým, že domáca pani na balkóne vešia prádlo a samica ostáva s mláďatami alebo sedieť na vajíčkach,“ povedal Slobodník.