PRIEVIDZA. Projekt včely v meste pokračuje aj počas koronakrízy. Úle sa nenachádzajú na okraji mesta, ale priamo v ňom v jednej zo záhrad neďaleko obchodného reťazca.
Pri kontrole včelstva autori projektu zistili, že včielky vyrobili zaujímavé diela. Jeden z plástov mal tvar srdca a druhý zase podobu anjelských krídel.
„Je to voľné dielo, možno až verzia divokej stavby. Keď majú včielky voľný priestor, využijú ho na výstavbu nových plástov, ktoré nie sú fixované,“ informovala Katarína Minichová, členka Základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Prievidza.
Obvykle sa totiž včelári snažia stavbu včelích plástov usmerňovať tým, že včielkam do úľa vkladajú voskovú predlohu v rámikoch.
V nej sú predznačené komôrky, ktoré včielky už len dostavajú.
Ak tak včelári neurobia, v úli vznikne voľný priestor. „V prípade, že včielky majú dostatok priestoru na stavbu divokého diela, môžu vzniknúť rôzne útvary, ako napríklad srdce,“ vysvetlil včelár Peter Balák.

So srdcom sa ešte nestretli
Voľný priestor vznikol aj v tomto prípade, pretože včelári prievidzský úľ rozširovali. Nevložili do neho rámik, a tak si včely vystavali vlastné dielo.
Za celú dobu trvania projektu Včely v meste sa dobrovoľníci s takýmito útvarmi nestretli. Srdce v prievidzskom úli vzniklo v čase, keď bola včelia matka fixovaná mimo úľa v rámci protirojového opatrenia.
„Usúdili sme, že srdce mohlo byť symbolom, že včielky za matkou žialili,“ premýšľala Minichová.
Podľa odborníka by sme v plástoch divokožijúcich včiel v dutinách stromov našli mnoho rôznych tvarov. Záleží už len na tom, komu čo pripomínajú.
Manipulácia s takýmto včelím dielom je však pre včelára komplikovaná a pre včely značne stresujúca. „Preto je v modernom včelárení potrebné stavebnú kreativitu včielok obmedziť na úkor účelnosti,“ ozrejmil Balák.

Koronavírus nie je hrozbou
V posledných rokoch včelári zaznamenali niekoľko vírusových ochorení, ktoré v dôsledku klesajúcej imunity včelstiev ohrozujú ich zdravotný stav.
Avšak podľa dostupných informácii koronavírus medzi ne nepatrí.
„Podľa môjho názoru koronakríza ako taká nemôže mať na včely nijaký dosah. Včely sú na planéte dlhšie ako človek a prežili celý rad vojen a epidémií,“ načrtol Balák.
Pandémia koronavírusu môže mať na včely v istých smeroch aj dobrý vplyv. Počas domácej izolácie si mnoho ľudí zveľaďovalo svoje obydlie. Vo svojich balkónoch a najmä v záhradách si budovali oázy pokoja plné kvitnúcich rastlín. Tie poskytujú potravu nielen pre včely, ale aj pre iné druhy hmyzu. „Pozitívne na životné prostredie v uplynulom období zapôsobilo aj zníženie množstva škodlivín v ovzduší v dôsledku dočasného obmedzenia dopravy,“ poukázal Balák.
Zvýšený dopyt
Med pozitívne vplýva na imunitu človeka. Rovnako dobré účinky majú aj včelie produkty ako peľ a propolis. Včely práve pomocou propolisu dezinfikujú prostredie úľa. „Vďaka jeho zloženiu dokážu účinne bojovať s bakteriálnymi aj vírusovými chorobami. Propolis má výrazné antimykotické, imunostimulačné a regeneračné účinky,“ vyzdvihol Balák. Možno aj preto je po mede a včelích produktoch v poslednom čase zvýšený dopyt.
Včelár to pripisuje aj tomu, že v rámci prevencie pred ochorením sa ľudia uchyľujú čoraz častejšie k prírodným produktom.