PRIEVIDZA. Šéf Art pointu Roman Turcel a fotografka Katka Beňadik Pračková s manželom sa stretli v malom mexickom meste, aby tam spoločne prečkali hrozbu koronavírusu, ktorá sa prehnala svetom. Síce bývajú na pláži, o dovolenke ale spočiatku pre prísne obmedzenia nemohla byť reč.
Čakajú na uvoľnenie opatrení, ktoré by im umožnili odletieť na Slovensko, no priznávajú, že z letísk majú obavy. V exotickom raji sú preto pripravení ostať dovtedy, kým nebude návrat domov bezpečný.
Aký bol cieľ vašej cesty do Mexika?
Roman: Začiatkom roka, keď je po sviatkoch všeobecný útlm, a spoločenská aktivita sa presúva skôr na plesové parkety, si už roky plánujem oddych niekde v teple. Nemám rád zimu. V Mexiku som plánoval stráviť tri týždne, už som tu trinásť a vôbec netuším, kedy sa mi podarí dostať sa bezpečne domov.
Katka: Prišla som pokračovať na mojom projekte „Budha Eyes“ (Oči Budhu), kde dokumentujem duševné rozpoloženie joginov tesne po praktizovaní jógy.
Mali ste v tom čase podozrenie, že situácia s koronavírusom sa takto vyostrí?
Roman: Vôbec. Keď som odchádzal na konci februára, tak to vyzeralo že sa nás to nijako zvlášť netýka. No po prvom týždni bolo všetko inak. A potom každý deň nejaká správa, ako sa nám rapídne mení svet. Ja som bol v tom čase v Mexiko City, kde som mal naplánované návštevy galérií a múzeí a výlet na Teotihuacan. Veľa som toho nestihol.
Katka: Najskôr nie. Potom sme v supermarketoch Miami Beach videli dôsledky nákupnej paniky, niečo o čom sme len čítali na internete. Na základe informácií prichádzajúcich z domova a chaosu vnímaného na mieste sme sa rozhodli na Slovensko nevrátiť. Európa nevyzerala bezpečne a útek do Mexika, kde ponúkajú šesťmesačný pobyt, vyzeral ako dostatočný čas na prečkanie epidémie.
