PRIEVIDZA. Martina Miklošková, je 24-ročná medička a študuje v piatom ročníku na lekárskej fakulte v Bratislave. V súčasnosti nechodí do školy, s niekoľkými kolegami sa preto rozhodli, že budú užitoční tam, kde si to situácia v čase koronakrízy vyžaduje.
Vojtech Bartko o kultúrnej kríze: Sme poslušne doma a čakáme. V júni sa nadýchneme Čítajte Denne stoja hodiny pred bojnickou nemocnicou a odoberajú vzorky ľuďom s podozrením na ochorenie Covid-19. Martina hovorí o tom, ako vyzerá testovanie v domovoch dôchodcov a čo musia strpieť od nahnevaných pacientov.
V článku sa dočítate, ako ľudia znášajú odbery, ako sa dá hodiny vydržať bez toalety, ako prebieha dekontaminácia medikov po službe, či sa ľudia snažia podvodne dostať na testovanie a aké najsilnejšie zážitky koronakríza medikom priniesla. Pozrite si aj dve zaujímavé videá.
Prečo ste sa rozhodli pre medicínu?
Pre medicínu som sa rozhodla z viacerých dôvodov. Jedným z nich je spomienka na detstvo, keď som ako šesťročná volala sanitku starému otcovi, ktorý potom umrel. Dodnes to mám v pamäti. K povolaniu ma motivoval druhý starý otec, ktorý bol pediater aj stará mama, ktorá mi rozprávala lekárske príhody svojho otca. Vyrastala som v lekárskom prostredí.
Naplnilo štúdium vaše očakávania?
Som rada, že som spoznala veľa nových zaujímavých ľudí a medicína ma baví. Samozrejme, keď sa musím učiť na skúšky, nie som veľmi rada, že som sa na to dala. Predstavovala som si to trochu inak. Pozerám seriály z lekárskeho prostredia, no v skutočnosti je to iné. Mám pocit, že absolvujeme veľa teórie a menej praxe, ako by sme chceli.
Čomu sa budete po škole venovať?
Lákajú ma chirurgické odbory, očné, neurológia alebo urológia. Plánujem ostať na Slovensku a možno v Bojniciach. Som ale rada, že ma čaká ešte rok školy. Škoda, že piaty ročník sa pre koronakrízu prerušil.
Ako ste sa dostali k pomoci pri nemocnici?
Keď nám v marci prerušili vyučovanie v škole, postupne som sa začala nudiť, tak sme sa s priateľom rozhodli, že sa budeme informovať na možnosti pomôcť zdravotníkom. Kontaktovali sme hovorcu Prievidze Michala Ďurejeho, vďaka ktorému sa o nás dozvedeli v nemocnici a hneď na druhý deň sa nám ozvali. S vedením nemocnice aj prievidzskej hygieny sme sa dohodli na tom, čo by potrebovali. Prekvapilo nás, keď nám oznámili, že budeme ľudí testovať. Čakali sme, že sa dostaneme len k triedeniu pacientov pred nemocnicou.
