BOJNICE. Zámok zachvátili plamene pri neodborných pokusoch vyčistiť komín 9. mája 1950. Vtedajší súd odsúdil troch ľudí, dvaja si odsedeli vo väzbe pol roka.
Napriek zložitému povojnovému obdobiu a nedostatku technológií sa zámok podarilo do roka opraviť a stalo sa z neho múzeum tak, ako si to prial jeho posledný šľachtický majiteľ gróf Ján Pálfi.
Unikátny film zachytáva ničivý požiar Bojnického zámku Čítajte Nepomohla palica, použili benzín
Po vojne mal zámok poskytovať ubytovacie kapacity, na čo ho bolo potrebné pripraviť. Jednou z úloh bolo zabezpečiť možnosť vykurovania v miestnostiach. Robotníci narazili na upchatý komín, ktorý sa snažili všemožne spriechodniť.
Najskôr ho skúšali uvoľniť dvanásťmetrovou palicou, keď to nešlo, na pomoc si priniesli benzín, ktorým sa snažili komín vypáliť. Pri tom však z neho začali lietať iskry a žeravé nánosy, ktoré popadali na strechu stredného hradu pokrytú dreveným šindľom.
Oheň sa rozhorel ráno o 9.10 hodine, rýchlo sa rozšíril na drevené časti a pohltil všetky zámocké veže, povaly aj stropy najvyšších podlaží.
Požiar Bojnického zámku - historické video:
Ľudia sa bezbranne prizerali a plakali
„Bola to udalosť, akú si ľudia dovtedy nepamätali. Zámok, ktorý mali celé pokolenia pred očami, vyhorel. Bol to na tú dobu katastrofálny požiar. Plamene šľahali do veľkej výšky, bolo ich vidieť už zďaleka,“ priblížil regionálny historik a archivár zámku Erik Kližan.
Jeho slová potvrdili aj pamätníci, ktorí všetko sledovali na vlastné oči.
„Len sme sa prizerali a plakali, bolo to niečo strašné,“ spomína 93-ročná Bojničanka Albína Ergangová a doplnila, že s rodinou bývala v tesnej blízkosti zámku a keď videli obrovské plamene, mali strach, aby nezhorel aj ich dom.
Pred rokmi si na požiar zaspomínala aj Margita Hanzelová. „Mala som vtedy dvadsaťdva rokov. Pracovala som v Pravenci, keď sme sa z rádia dopočuli, čo sa stalo. Nikto sa v tej chvíli nepýtal vedúcich, či môže odísť z práce, všetci sme jednoducho utekali na vlak a domov. Keď sme zámok zbadali v plameňoch, všetci sme plakali. Bol to strašný pohľad,“ povedala.
Pre Bojnický zámok bol ničivý požiar novým začiatkom Čítajte Ničivá sila plameňov
Pri požiari zasahovali najmä dobrovoľní hasiči z okolia, na pomoc im prišli aj profesionáli z Topoľčian a Nitry. Oheň dostali pod kontrolu o trinástej hodine, dovtedy však zničil všetko, čo sa zničiť dalo. Škody boli vyčíslené na vtedajších 15 miliónov korún.
Pri hasení sa ťažko zranilo päť hasičov, dvaja utrpeli ľahké poranenia.
Rovnako nevídaná, ako samotný požiar, bola aj vlna solidarity, ktorá sa po ňom strhla. „Bojničania spísali rezolúciu, v ktorej žiadali, čo by sa malo so zámkom spraviť, aby bol opravený. Nálada vo vtedajšej spoločnosti bola naklonená oprave čohokoľvek, pretože bolo pár rokov po vojne, ktorá zničila množstvo kultúrnych pamiatok aj sakrálnych stavieb,“ priblížil Kližan a doplnil, že vtedajší povereník vnútra a predseda nitrianskeho krajského národného výboru Jozef Lietavec sa vlastnou iniciatívou postaral o vybavenie peňazí na opravu zámku.
„Je až nepredstaviteľné, že krátko po vojne s nedokonalou technológiou sa podarilo zámok za rok zrekonštruovať, otvorili ho 2. septembra 1951,“ doplnil historik.
Z pamiatky sa po požiari stalo múzeum tak, ako to požadovali Bojničania v rezolúcii a ako si to v závete prial Ján Pálfi.
Bojnický zámok je na prípadný požiar pripravený Čítajte Odsúdili architekta
V súvislosti s vyšetrovaním požiaru bolo zatknutých niekoľko ľudí, ktorí mali na starosti sprevádzkovanie priestorov. Boli to bývalí Baťovci, intelektuáli, ktorí neboli po vôli vtedajšiemu režimu. Ten potreboval nájsť vinníka po svojom.
„Dnes pôsobí až bizarne, že jedným z obvinení voči nim bola aj sabotáž voči ľudovo-demokratickému zriadeniu. Súdy to neskôr posúdili ako prehnanú iniciatívu prokurátora a určili skutočnú príčinu požiaru,“ vysvetlil Kližan.
Za vznik požiaru boli odsúdení traja ľudia, z nich dvaja si odsedeli pol roka vo vyšetrovacej väzbe.
Jeden z odsúdených bol architekt František Fackenberg, ktorý v osudný deň ani nebol v Bojniciach. Vo väzení naprojektoval nové veže bojnického zámku a podľa jeho plánov boli zrekonštruované.
Druhým odsúdeným bol jeho stavebný asistent.
Prevencia je prvoradá
Zámok spravil množstvo opatrení na zabránenie podobného nešťastia, ako sa stalo pred sedemdesiatimi rokmi.
„Expozícia a kancelárie sú vybavené viac ako sedemdesiatimi hasiacimi prístrojmi, na nádvoriach je osem hydrantov, zamestnanci pravidelne absolvujú požiarne cvičenia. Vybudovaný je aj suchovod, ktorý by v prípade požiaru slúžil na to, aby bolo možné zámok čo najefektívnejšie hasiť,“ vysvetlila Petra Gordíková z marketingového oddelenia zámku.
Hasenie je podľa nej to posledné, prvoradá je prevencia, aj preto sú v celom objekte aj hlásiče, ktoré zachytia každé prípadné aj najmenšie zadymenie.
