V tomto roku si toto umelecké teleso pripomína desiate výročie svojho jestvovania. Počas neho si XOANA pripísala na svoje konto viac ako dvesto úspešných umeleckých a prezentačných projektov, darí sa jej pri výchove profesionálnych tanečníc, modeliek a hostesiek, ktoré pôsobia doma i v zahraniční. Pri zrode XOANY pred desiatimi rokmi stáli, a dnes sa starajú o jej neustále napredovanie, dve dámy – Martina Danišová a Iveta Vránová. Obe sa podpísali aj pod vznik Súkromnej základnej umeleckej školy tanca v Prievidzi, ktorá cibrí talent a vštepuje deťom umeleckú kultúru už tretí školský rok. Jubileum XOANY, no nielen ono, bolo hlavným impulzom na stretnutie s Ivetou Vránovou.
Pani riaditeľka, ako sa zrodila myšlienka vzniku základnej umeleckej školy tanca?
- XOANA existovala sedem rokov, venovali sme sa výučbe tanca. Pod naším dohľadom vyrástli vynikajúce tanečnice, ktoré sa však nemohli uplatniť v zahraničí. Nestačilo, že boli dobré, stále od nich vyžadovali diplom alebo certifikát, ktorý by bol kompaktný s ich predstavami o umeleckom vzdelaní. Začali sme pátrať, ale doslovne, ako získať akreditáciu od štátu. Deň, v ktorý sme sa dozvedeli, že nás ministerstvo školstva, po deviatich mesiacoch neúnavnej práce, zaraďuje do siete súkromných škôl, považujeme ešte aj dnes za jeden z najšťastnejších.
Zriaďovacia listina bola základom, čo nasledovalo, s čím ste najviac zápasili?
- Naša základná umelecká škola začala vyučovanie 1. septembra 2002. Dovtedy sme museli splniť všetky podmienky stanovené štátom. Najviac sme sa borili so zabezpečením teoretického vyučovania tanca. Získať kvalifikovaných učiteľov tanca, ktorí ovládali základy klasického, ľudového, či džezového tanca nebolo vôbec jednoduché. Pribudli povinné predmety z tanca, deti už tancovali 4-5 rokov a keď sme z nich nechceli opäť urobiť prváčikov, museli sme všetko zabezpečiť a ony dobehnúť. Bolo to ťažké obdobie, dobre sme to však zvládli a dnes vlastne školu už len budujeme a posilňujeme. Pre ilustráciu uvediem len dva ukazovatele. Keď sme začínali, o výchovu tanečníkov sme sa starali dve, teraz nás je desať, mali sme dvanástich žiakov, dnes našu základnú umeleckú školu tanca navštevuje 350 detí.
Tie čísla hovoria jasnou rečou. Predsa však, prezraďte o škole aj niečo viac.
- Dvere našej školy sú otvorené pre každého. Bez výberového konania, skúšok či konkurzu zoberieme každé dieťa a v ktoromkoľvek čase, bez ohľadu na jeho tanečnú prax či nadanie. Ucelené štúdium zahŕňa v sebe vekové kategórie od 5 do 18 rokov. Základné štúdium trvá sedem rokov, šikovné dieťa však môže zvládnuť dva-tri ročníky naraz, druhý stupeň je štvorročný a rovná sa stredoškolskému štúdiu. Môžeme sa popýšiť pätnástimi detskými tanečnými skupinami.
Školský rok čoskoro skončí, s čím novým prídete v septembri?
- Hodláme otvoriť nové špeciálne triedy – tanečný aerobik, klasický balet, muzikálový tanec a trieda orientálneho tanca. Získali sme vynikajúceho pedagóga pre výučbu klasického baletu, učil v Japonsku v tanečnej škole, ktorá patrí pod Londýnskej kráľovskú akadémii, určite bude i pre nás prínosom. Pre 14-15 ročné dievčatá je určená muzikálová trieda, budú sa učiť tancu, herectvu i spevu, a pripravovať sa na štúdium na VŠMU. Vyučujeme už orientálny tanec pre dospelé dámy. Patrí k tým druhom, ktorým si tanečníčky, nezáleží či majú desať alebo päťdesiat rokov, môžu zmeniť život. Je to krásna forma pohybu so silnou fascinujúcou hudbou. Pripravujeme aj multimediálny projekt – Tanečné divadlo o vývoji tanca, ktoré bude mať premiéru v decembri 2005. Účinkovať v ňom budú deti zo všetkých pätnástich tried. Priblížia hudbou, hovoreným slovom a samozrejme tancov jeho vývoj od praveku až po súčasnosť. Verím, že úspešnú. Potom sa týmto projektom chceme prezentovať formou výchovného koncertu aj pre ostatné školy v našom regióne a na Skovensku. Veď tanec to nie je len moderna, svoje čaro mal a má v každej dobe, v každom národe.