Bývanie v tejto lokalite je síce príjemné, nočnou morou všetkých rodičov je však frekventovaná cesta, ktorá vedie z Prievidze smerom do Sebedražia. Práve po nej deň čo deň smerujú kroky detí do školy v meste a popoludní zas domov. Ako sme sa presvedčili minulý týždeň na vlastné oči, ráno okolo siedmej hodiny chodia po tejto ceste desiatky detí. Okrem nich však aj množstvo osobných a nákladných áut, či autobusov. „Cesta je mimoriadne frekventovaná, chýba tu chodník. Možno by tu mohol stáť aspoň mestský policajt každé ráno, ktorý by deti usmerňoval Je asi len otázkou času, kedy sa tu stane nejaké nešťastie,“ hovorí pán Pavlík, sprevádzajúci svojho syna do školy. Upozorňuje, že mnohé rodiny našli v tejto lokalite nový domov, no deti sa nemajú kde hrať, chýba im nejaké ihrisko.
Na väčší počet chodcov na kraji vozovky upozorňuje výstražná dopravná značka. Pani Havlasová však hovorí, že vodiči ju nerešpektujú. „Šoféri tadiaľto jazdia rýchlo a bezohľadne, vôbec nespomalia. Pamätám si, že v zime, keď sa topil sneh, mala som problém prejsť po ceste sama a nieto ešte s kočiarom. Na ceste bolo veľa vody, no málokto nepribrzdil. Neraz sme domov prišli úplne mokrí.“ Práve zimné obdobie môže byť v tomto úseku ešte nebezpečnejšie. Deti chodia do školy ešte za tmy, rovnako za tmy sa vracajú aj domov. Navyše vozovka je v zime kvôli odhrnutému snehu užšia, takže potencionálne nebezpečenstvo sa opäť zvyšuje.
Deti často prechádzajú aj krížom cez frekventovanú križovatku, o čom sme sa presvedčili aj my. Trojica malých žiakov prebehovala pomedzi nákladné vozidlá a autobusy. Dvanásťročná Romanka nám povedala: „Autá tu jazdia veľmi rýchlo. Bojím sa tadiaľto chodiť.“
